Randenie cez internet je na Západe tak bežné, že už ho nikto nepovažuje za prejav hanebného zúfalstva, ale za prijateľný spôsob pre zaneprázdnených profesionálov, ako si nájsť rovnako duševne naladeného partnera či partnerku.
Ale pre Saniu, dvadsaťdvaročnú dcéru konzervatívneho pakistanského vodiča nákladiaku, znamenala online láska a následná svadba len opakované bitie a hrozby smrťou od príbuzných.
„Nikto sa nevydává ani nežení mimo našu komunitu. To sú naše tradície,“ hovorí Sania. Ona pochádza z Rawalpindi, ktoré tvorí dvojmestie s hlavným mestom Islamabadom, a Muhammad je z Muzaffarábádu, hlavného mesta pakistanskej časti Kašmíru. Najskôr si s Muhammadom len rozprávali online. Potom si obaja kúpili mobily, aby mohli pokračovať vo vzťahu po telefóne. Niekoľko rokov prosili rodičov o povolenie k sobášu, ale boli odmietaní.
A preto sa Sania rozhodla utiecť. Zbalila si tašku a vykĺzla von v čase, keď bol jej brat v škole, matka spala a otec bol v práci. Nastúpila do autobusu mieriaceho do Muzaffarábádu. „Celé štyri hodiny jazdy som strávila v strachu. Stále som myslela na to, že či ma moja rodina chytí, zabije ma,“ povedala.
V Muzaffarábáde ju Muhammad vyzdvihol na autobusovej stanici a okamžite sa vzali. Ale zatiaľ čo jeho rodina ju rýchlo prijala medzi seba, aj po dvoch rokoch Sania ďalej žije v strachu zo svojich príbuzných. Už dvakrát ju odvliekli späť do Rawalpindi a opakovane požadovali, aby zrušila zväzok s Muhammadom.
„Naposledy ma odviezli pred troma mesiacmi a vyvinuli veľmi silný tlak, aby náš vzťah skončili. Podarilo sa mi spojiť s manželom a poprosiť ho, aby pre mňa prišiel. V noci som vykĺzla z domu a podarilo sa nám utiecť,“ rozpráva.
Teraz sa Sania s o dva roky starším manželom presťahovali do jednoizbového domčeku v chudobnej štvrti, zmenili si telefónne číslo a neodvažujú sa opustiť Muzaffarábád. „Stále mi hovorili, že nás zabijú, že nás nájdu,“ hovorí o svojich príbuzných.
Ženy v Pakistane, ktoré sa vydajú proti vôli svojej rodiny, sú často vylúčené z jej stredu, zastrašované a často dokonca zabité mužskými príbuznými za to, že údajne uvalili na rodinu hanbu.
Online vzťahy sú ale v krajine novým fenoménom, ktorý by mohol niektoré tabu začať nabúravať. Oficiálne sa odhaduje, že prístup k internetu má v krajine viac ako 2,1 milióna ľudí. To je však len kvapka v mori zo 180 miliónov obyvateľov; odraz vysokej nerovnomernosti v majetku a gramotnosti.
Muhammad Zaman, profesor sociológie z univerzity v Islamabade, ktorý napísal knihu o manželstve v Pakistane, si myslí, že zväzky dohodnuté rodičmi, ktoré krajine dominovali po stáročia, sú už na ústupe. „Internetové manželstvá sú v Pakistane novo sa objavujúcim trendom. Technologický pokrok sa dostal do našich domovov a tradičné tabu pomaly mizne vo vzdelaných a vplyvných rodinách,“ dodal.
Online si navyše potenciálni partneri môžu vymieňať osobné informácie i fotografie, čo by bolo obmedzené alebo úplne zakázané pri tradičnom výbere partnerov rodičmi. Internet mení názory a postoje, dáva mladým ľuďom slobodu a súkromie, aj prostredie, kde môžu hovoriť o veciach, nad ktorými by sa pakistánska, tradičná, konzervatívna spoločnosť mračila.
„Dochádza tu k istému druhu emancipácie v našej spoločnosti a mladí ľudia chcú mať svoje slovo pri výbere budúceho partnera,“ povedal Zaman. Ľahšie však tento postoj rodičia prijmú v prípade syna, ako keď si chce partnera vybrať sama ich dcéra, dodal.