Lisa, ktorá vedie legálny nevestinec Venusia vo švajčiarskej Ženeve, má toho akurát tak dosť. "Francúzsko sa snaží zbaviť svojich prostitútok tak, že ich posiela do zahraničia. A tie potom prichádzajú sem," posťažovala sa francúzskemu denníku Le Temps. "Už toho máme dosť a unavuje nás to."
M.A., zamestnankyňa erotického masážneho salónu Gclub, je presvedčená, že švajčiarske mesto priťahuje škodlivý „nový druh prostitúcie“, v rámci ktorého si mladé ženy zarábajú na živobytie po nociach v hoteloch, bez toho, aby platili dane. „Ženeva sa stáva bordelom Európy,“ povedala žena, ktorá celé meno nezverejnila.
Akokoľvek sa väčšina ľudí zhoduje, že trh s prostitúciou v Ženeve sa rozrastá, miestna jednotka mravnostnej polície sa tým nijako neznepokojuje a tvrdí, že nárast sa nakoniec sám urovná.
„Aj v 80. rokoch minulého storočia sa ženevské prostitútky sťažovali na konkurenciu z Nemecka,“ povedal Michel Félix, člen asociácie Aspasie, ktorá už 30 rokov obhajuje práva ľahkých žien. „A potom začali prichádzať ďalšie národnosti … Funguje to v cykloch,“ dodal.
Pred rokom 2004 bolo v Ženeve registrovaných menej ako 1000 prostitútok v porovnaní so 4100 z roku 2011. Len za minulý rok pribudlo 900 nových žiadostí o registráciu. Počet francúzskych kňažiek lásky dramaticky stúpa a predpokladá sa, že tento nárast súvisí s policajnými zákrokmi vo Francúzsku, kde najstaršie remeslo na svete zostáva prísne zakázané.
Bertrand Jacquet, šéf ženevskej jednotky mravnostnej polície, uviedol, že Francúzky teraz predstavujú 28 percent sexuálnych pracovníčok v Ženeve. Od roku 2010 sa ich počet zvýšil o 75 percent, ako vyplýva zo švajčiarskeho sčítania obyvateľov. Jacquet ale poznamenáva, že za rovnaké obdobie sa napríklad počet maďarských ľahkých žien zvýšil o 150 percent.
„Potrebujeme peniaze,“ hovorí T., pekná dvadsaťtriročná francúzska matka, ktorá denne dochádza kvôli prostitúcii do Švajčiarska z Lyonu. „Toto nie je kariéra. To, čo potrebujeme, je zarobiť toľko peňazí, koľko je možné, aby sme nemuseli čakať 20 rokov, než si budeme moc kúpiť nejaký obchod alebo byt,“ dodala.
Vo Francúzsku, v krajine, ktorá sníva o spoločnosti bez prostitúcie, sú úrady pragmatické. Hovoria, že štát sa nezrúti v slzách, kvôli sexuálnym pracovníčkam, ktoré utekajú za hranice – majú úplné právo to urobiť.
Bordelmama Lisa rozčúlene obviňuje médiá z preháňania švajčiarskeho „platového eldoráda“, čím lákajú davy dievčat prísľubom ľahko zarobených peňazí. Iste, dievčatá si tu vraj môžu zarobiť 15 000 až 20 000 švajčiarskych frankov mesačne (12 000 až 17 000 eur). Ale ceny sú porovnateľné s inými európskymi hlavnými mestami.
Ako hovoria v Gclube: „Zákazníci zvyčajne zaplatia 150 až 300 švajčiarskych frankov (120 až 250 eur) na luxusných miestach, ale za číslo na ulici dajú 25 až 40 eur – a to je naozaj výpredajová cena.“
To vedie podnikateľky v sexuálnom ruchu, ako je Lisa, k pripomínaniu odvrátených strán týchto praktík. „Iste, sú to rýchlo zarobené peniaze, ale nie sú to ľahké zárobky. Je to veľmi tvrdá práca.“
„A navyše je to aj nemorálna činnosť,“ dodala M.A. „Musíte ostať duševne silný. Existuje tu istá závislosť na peniazoch. Všetko sa mení, vaše potreby, vaše zvyky, už sa nemôžete vrátiť.“
Félix Michel dodáva: „Mnoho prostitútok je sklamaných a musia odísť kvôli vysokým nákladom. Ceny nájmov v Ženeve sú premrštené a mnohokrát nezmyselné.“
Úvery, dlhy, rodiny vyžadujúce pomoc. Dievčatá hovoria, že toto sú dôvody, prečo sa za prácou vydávajú do Švajčiarska, ale pridávajú k nim ešte jeden – bezpečnosť. „Práca vo Francúzsku je oveľa nebezpečnejšia,“ hovorí T. z Lyonu. „Sme vydesené na smrť,“ súhlasí S. z Annemasse v juhovýchodnom Francúzsku.
Presne toto vníma aj mravnostná jednotka polície v Ženeve. „Ženy tu nie sú korisťou. Pravidlá sú veľmi prísne a dobre premyslené. A funguje to. Máme celú scénu pod kontrolou, preto tu nedochádza k obchodu s ľuďmi alebo pôsobeniu mafiánskych sietí. Proste zákazy tak, ako ich presadzuje Francúzsko, sa nedajú presadiť.“
Celá debata | RSS tejto debaty