Ponúknuť vlastný gauč či celú izbu na prespatie cudzincovi? V dnešnej dobe, keď správam kraľujú prepady, vraždy či znásilnenia? „To by musel byť blázon,“ pomyslí si možno niekto. Keď sa však človek pohybuje v komunite couchsurferov (couch je po anglicky gauč), alebo skrátene surferov, zistí, že nemajú vlastne žiadne negatívne skúsenosti. Zato zažili kopec dobrodružstiev.
Všetko sa začalo letenkou na Island
Vďaka internetu možno dnes cestovať po celom svete. A to nielen obrazne, ale aj doslova. S jeho rozmachom totiž pred takmer desaťročím, v roku 2004, vznikla aj stránka www.couchsurfing.com, ktorá je dnes s vyše šiestimi miliónmi užívateľov najväčším sprostredkovateľom bezplatného ubytovania.
Jej zakladateľ, Američan Casey Fenton, prišiel na túto myšlienku, keď sa mu v roku 1999 podarilo zohnať lacný let na Island. Napísal mail asi 1¤500 študentom, či by u nich mohol prespať. Vyše 50 z nich súhlasilo a vo Fentonovej hlave sa zrodila myšlienka webovej stránky, ktorá by mohla fungovať na podobnom princípe. Trvalo päť rokov, kým sa mu spolu s ďalšími spolupracovníkmi podarilo projekt uskutočniť. Ani potom však nemal vyhraté – v roku 2006 sa po rôznych technických problémoch nenávratne stratila celá databáza a zdalo sa, že stránka skončí. Nakoniec však začala opäť od piky a svoju pozíciu medzi couchsurfermi napriek problémom nestratila.
Ako na to?
Princíp je pomerne jednoduchý. Človek si zadarmo vytvorí internetový profil, v ktorom uvedie, či poskytuje ubytovanie, na ako dlho a koľkým ľuďom, či sa rád stretne s couchsurfermi napríklad aj v kaviarni a podobne. V profile by tiež nemali chýbať jeho záujmy či miesta, na ktorých už bol, ako aj referencie od ľudí, u ktorých býval alebo ktorých hostil. Samotné ubytovanie môže byť rôzne – niekedy ide len o gauč v obývačke, inokedy o samostatnú izbu.
Spôsobov, ako si nájsť hostiteľa, je viacero. Ak sa niekto chystá na výlet, vyplní krátky dotazník, v ktorom uvedie, odkedy dokedy potrebuje ubytovanie, čo by chcel hlavne počas výletu robiť (minimálne na 100 písmen), či cestuje sám, alebo s niekým, a prostredníctvom neho sa spojí s možnými hostiteľmi. Ďalšou z možností je aj zanechanie oznamu na couchsurfingovej nástenke daného mesta. Tento oznam vidia všetci a môžu sa danému cestovateľovi ozvať. Tento spôsob sa však častejšie využíva skôr na stretnutia či rôzne rady ohľadne podnikov v meste a podobne. Hostiteľa možno kontaktovať aj priamo.
Bezpečnosť je prvoradá
Na rozdiel od sociálnych sietí treba byť pri couchsurfingu voči potenciálnym hostiteľom, ale aj hosťom otvorený, uviesť svoje pravé meno, vek, adresu a podobne. Kvôli bezpečnosti sa komunikácia medzi jednotlivými členmi archivuje. Okrem toho majú couchsurferi možnosť nechať si svoje meno a adresu overiť prostredníctvom platobnej karty. Mnohým však stačia dobré referencie, prípadne záruka za daného užívateľa od ďalších spoľahlivých členov.
Škandály sa však couchsurfingu celkom nevyhli. V roku 2009 cestovateľku z Hongkongu znásilnil muž, u ktorého bývala práve cez couchsurfing.com. Abdelaliho Nacheta z Leedsu uznali za vinného a poslali ho na desať rokov za mreže. Na predchádzanie podobným prípadom treba dodržiavať bezpečnostné pokyny, ktoré možno nájsť na samotných stránkach. Neodporúča sa napríklad komunikovať hneď zo začiatku cez mail alebo telefón, ale výhradne cez danú stránku. Radia tiež dôverovať svojim inštinktom a pred príchodom do kultúrne vzdialenej krajiny sa zoznámiť s jej zvyklosťami, aby surferi predišli nedorozumeniam. Ženám cestujúcim osamote sa odporúča skôr ubytovanie u iných žien alebo v rodinách. Stránka tiež ponúka možnosť nahlásiť akékoľvek nepatričné správanie niektorého z členov.
Couchsurfing ako životný štýl
Couchsurfing však nie je však len o samotnom cestovaní, je to skôr životný štýl, ktorý v niektorých momentoch možno v niečom pripomína éru hippies. Podeliť sa s cudzím človekom o svoje bývanie, pustiť ho do svojho súkromia, venovať mu kus času, a to všetko nezištne – pasuje to vôbec k dnešnej údajne rýchlej dobe?
Peter Kerekes, režisér dokumentárneho cyklu o couchsurfingu Svet z gauča, hovorí: „Myslím, že ľudia sa práve v tejto dobe potrebujú podeliť nielen o gauč, ale aj o svoje názory a trápenia. Práve preto mnoho ľudí prijíma couchsurferov. Samozrejme, človek do toho ide s rizikom, že bude bývať u divného človeka, ktorý ho bude obťažovať svojimi zvláštnymi zvyklosťami alebo názormi. Na druhej strane môže zažiť veci a navštíviť miesta, ktoré by mu žiadna cestovná kancelária nevedela ponúknuť.“
Stránka šíri hodnoty, ktoré by mali mať miesto v každej spoločnosti – rešpekt, toleranciu, túžbu objavovať nové veci a zlepšovať tie okolo nás. „Kontakt s inými ľuďmi nás robí šťastnejšími, potrebujeme ho viac. Združovanie sa a prijímanie láskavosti od ,cudzincov‘ posilňuje vieru jedného človeka v druhého a pomáha nám všetkým byť lepšími,“ dočítate sa na coachsurfing.com.
Hoci je dnes jednoznačne najväčšou stránkou tohto typu, niektorí z prvých a zapálených užívateľov ju po roku 2011 opustili. Po zmene statusu sa totiž stala zárobkovou organizáciou, čo bolo podľa nich v rozpore so zásadami couchsurfingu. Preto sa preorientovali na menšie stránky ako napríklad www.bewelcome.org.