Ekologické normy EÚ sa tu prekračujú celú polovicu roka, zdôraznila agentúra. Tieto normy by sa nemali prekročiť viac ako 35 dní v roku. Na porovnanie: podľa EEA sa napríklad v Paríži prekračujú 15 a v Bruseli 29 dní v roku. Znečistenie sa meria na základe koncentrácie jemných častíc podobných prachu, ktoré vznikajú pri spaľovaní a unikajú z automobilov, kúrenia a priemyselných podnikov. Tieto častice zhoršujú kardiovaskulárne a pľúcne choroby, majú negatívny vplyv na nervový a reprodukčný systém a môžu spôsobiť rakovinu a predčasnú smrť, varuje EEA.
4 z piatich najznečistenejších miest sú v Bulharsku
Podobné problémy, aké opísala mladá predavačka, sa vyskytujú takmer všade v Bulharsku, najchudobnejšej krajine EÚ. Podľa posledných údajov EEA sú štyri z piatich najznečistenejších miest bulharské. Na treťom mieste v rebríčku sa umiestnil poľský Krakov.
Sofia je na jedenástom mieste a je najviac znečistenou metropolou v Európe, ďaleko pred Bukurešťou, ktorá je na 57. mieste, či Ľubľanou, ktorá je na 75. mieste. Za Bulharskom podľa EEA nasledujú v klasifikácii znečistenia miest Estónsko, Maďarsko, Grécko a Portugalsko.
Foto: wikimedia.org/Pascal Reusch
Chudobní kúria uhlím či drevom
Hlavnou príčinou znečistenia (58 percent ) je v Bulharsku podľa tunajšej Agentúry pre životné prostredie kúrenie uhlím či drevom, ktoré využívajú tí najchudobnejší. Vraca, mesto sa 70-tisíc obyvateľmi v najchudobnejšom regióne na severozápade krajiny, má systém diaľkového kúrenia a rozvod plynu. Pre väčšinu obyvateľov je však takéto vykurovanie príliš drahé. "Na plyn je napojených sotva 250 domácností,“ uvádza Dimitar Dimitrov, úradník, ktorý má na starosti dohľad nad rozvodom plynu.
Lacnejšie je kúriť drevom. "Dali sme si odpojiť diaľkové kúrenie a spaľujeme drevo, ktoré skladujeme na balkóne,“ hovorí Jevdokija Slavovová, učiteľka v dôchodku. Rómovia, väčšinou nezamestnaní, neváhajú a pravidelne zostupujú do uzavretých baní, aby si obstarali uhlie. Chemička, ktorá znečisťoval mesto, je od pádu komunizmu zatvorená. To však uvrhlo mesto do nezamestnanosti a biedy. "Dnes si otravujeme vzduch sami,“ konštatuje Jevdokija.
Tepelné elektrárne a automobilový cintorín Európy
Neekologické vykurovanie domácností však nie je jediným faktorom ohrozujúcim ovzdušie krajiny. Greenpeace Bulgaria poukazuje na tepelné elektrárne, ktoré dodávajú 43 percent energie v krajine. Podľa tejto organizácie zomrie každoročne predčasne 2-tisíc ľudí kvôli príliš vysokej koncentrácii oxidu siričitého, ktorý vychádza najmä z týchto elektrární.
Bulharsko je na prvom mieste v Európe, čo sa týka miery oxidu siričitého a oxidu uhličitého, ktoré unikajú do vzduchu z priemyselných podnikov a automobilovej dopravy, uvádza Ivajlo Popov z mimovládnej organizácie For the Earth. Sofia, obklopená horami, sa pravidelne ponára do hustého smogu. V metropole je znečistenie predovšetkým spojené s používaním starých automobilov a zlým riadením prevádzky. Z 25-tisíc áut, ktoré si obyvatelia Sofie vlani kúpili, ich bolo len 20-tisíc nových.
"Stali sme sa automobilovým cintorínom Európy, vo vyspelých krajinách sú povinné katalyzátory,“ hovorí jeden podnikateľ zo Sofie. Metropola trpí tiež chronickými dopravnými zápchami. Ulice v Sofii sa čistia len veľmi výnimočne. Vyčistené ulice môže návštevník vidieť jedine pred voľbami.