Čierna Hora, to je aj dobré jedlo, krásne pláže, tyrkysovomodré rieky a vysoké, ťažko prístupné hory. Tie dali názov republike v západnej časti Balkánskeho polostrova, rozprestierajúcej sa medzi Chorvátskom a Albánskom. Do roku 2008, keď vyhlásilo nezávislosť Kosovo, bola Republika Čierna Hora dva roky najmladšou krajinou Európy.
Najjužnejšie fjordy sveta
Jedným z najkrajších miest na pobreží je Boka Kotorská, najväčší prírodný záliv na juhu Jadranského mora. Tvoria ju vlastne dva zálivy (taliansky bocca), ktoré majú niekoľko zátok. Hlboko sa zarezávajú do vápencových pohorí Lovćenu a Orjenu a pripomínajú škandinávske fjordy.
Boka Kotorská slúžila ako základňa pre vojenské námorníctvo Rakúsko-Uhorska. Pobrežie dlhé tridsať kilometrov sa dá autom prejsť do hodiny. Najužšie miesto Kumburská úžina má šírku tristopäťdesiat metrov. Jej brehy kedysi spájali reťaze, ktoré bránili vstupu nepriateľských lodí, odvtedy toto miesto nesie názov Verige (reťaze).
Dnes sa z jedného brehu na druhý doplavíte trajektom. Centrom a magnetom zálivu je prístav Kotor, najzachovanejšie stredoveké mesto Čiernej Hory, od roku 1979 zapísané v zozname UNESCO. Keby niet zemetrasenia v tom istom roku, spolu s Dubrovníkom by to bolo najzachovalejšie stredoveké mesto. Dnes, vďaka rozsiahlej rekonštrukcii, ktorú cítiť na každom kroku, Kotor opäť dýcha históriou.
Mesto postavili Benátčania v 15. až 19. storočí, svedkom čoho sú historické paláce v benátskom štýle. A tiež stredoveké, miestami až pätnásť metrov hrubé hradby. Po vstupe renesančnou Morskou bránou sa pred návštevníkmi otvára námestie Zbraní. Dominuje mu renesančná hodinová veža zo 17. storočia, románske a gotické paláce, kamenný sklad zbraní a divadlo v štýle klasicizmu.
Foto: Pravda, Jana Kollárová
Zaujímavosťou je románska katedrála svätého Tryfona (Sveti Tripun) z 12. storočia. Jej pravá veža má 35 metrov a ľavá o dva menej. Pri zemetrasní v sedemnástom storočí totiž obidve spadli a rozbili okolité paláce. Do dnešnej podoby katedrálu vytvarovalo niekoľko prestavieb.
Foto: Pravda, Jana Kollárová
Akí sú Čiernohorci? Hrdí, pohostinní, priateľskí a na prvý pohľad leniví. Na pohľadniciach z letovísk môžete dokonca nájsť desatoro lenivosti. Sami Čiernohorci túto svoju vlastnosť radi zveličujú a používajú motto: Hrdinovia nepracujú! Jedno je isté – kaviarne, útočiská domorodcov všetkých vekových kategórií, ani na chvíľu nezívajú prázdnotou. O polnoci sotva nájdete voľné miesto a zopár vytrvalcov sa nadránom lúči: Laku noć. No kto by bol potom ráno svieži?
Njegušský pršut
Až 95 percent územia tvoria pohoria štyroch národných parkov – Durmitor, Skadarské jazero, Biogradská Gora a Lovćen, ktorý sa dvíha nad Kotorom. Pre Čiernohorcov je posvätným pohorím a národným symbolom. Dal meno Čiernej Hore, pretože jeho skaly sa po daždi farbia do čierna.
V horskom pásme Njeguši nad Bokou Kotorskou nájdete rodný dom a mauzóleum najväčšej postavy čiernohorských dejín – vladára, mysliteľa a básnika Petra II. Petrovića-Njegoša. Cestu lemujú nápisy oznamujúce, že tu sa predáva preslávený Njegušský pršut, bravčová šunka sušená a údená tradičným spôsobom – vo výške deväťsto metrov nad morom v pohorí Lovćen. Domáci prezrádzajú rokmi overený recept – stehná sa namáčajú dva týždne v roztoku soli a potom schnú päť až osem mesiacov zavesené v suchej a chladnej miestnosti.
Po hradbách Budvy
Smerom na juh sa dostanete k Budve, najstaršiemu mestu na pobreží. Leží v širokej Budvanskej zátoke a horské masívy Lovćenu a Paštroviči ho chránia pred nepriaznivým vnútrozemským počasím. Patrí medzi najnavštevovanejšie a najobľúbenejšie dovolenkové letoviská v Čiernej Hore.
Ak vás neodradí rušný vstup do mesta lemovaný vysokými budovami hotelov, Budva pohladí zvláštnou atmosféru starobylého mesta. Amfiteáter vnútri starého gradu, historického jadra, obohnaného kamennými hradbami, ponúka návštevníkom literárne predstavenia, koncerty a výstavy.
Prechádzka po hradbách je príjemným doplnkom prehliadky mesta. Zachovali sa tu dve impozantné mestské brány – Pevninská brána a Morská brána, za ktorými sa otvára spleť úzkych dláždených uličiek s kamennými domami a dominantou biskupského kostola svätého Jána Krstiteľa zo siedmeho storočia. Okrem kľukatých uličiek Budva osloví svojimi kostolmi, záhradnými reštauráciami aj citadelou s vyhliadkou na more.
Ste unavení históriou? Šup na pláž. Budva sa chváli sedemnástimi nádhernými plážami so širokou promenádou, ktorých dĺžka dosahuje 25 kilometrov.
Svätý Štefan hostil aj Taylorku
Asi osem kilometrov juhovýchodne od Budvy narazíte na malebný ostrov Svätý Štefan. Na skalnatom ostrove neďaleko pobrežia bola pôvodne rybárska osada, ktorú v pätnástom storočí založilo dvanásť rodín Čiernohorcov. Neprístupné sídlo im slúžilo ako úkryt a každá rodina tu mala svoj domček so zásobami potravín. Nesie meno kostola Svätého Štefana, ktorý stojí na najvyššom mieste uprostred ostrova.
Foto: Pravda, Jana Kollárová
Ťažký život jeho obyvateľov, ktorí sa živili prevažne rybolovom a pestovaním olív, viedol postupne k vyprázdneniu ostrova. Začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia prestavali kamenné rybárske domčeky na luxusné hotelové apartmány. Dovolenku si v tejto nádhernej destinácii užívali aj také celebrity ako Claudia Schifferová, Liz Taylorová, Silvester Stalone či Kirk Douglas. Chcete sa aj vy na chvíľu cítiť celebritou? Za poplatok dvadsať eur sa môžete so sprievodcom medzi apartmánmi poprechádzať.
Krátky umelý násyp, ktorý spája ostrov s pevninou, rozdeľuje pláž na dve časti. Strana s upravenou plážou a jemným pieskom ponúka návštevníkom ležadlo a slnečník za 75 eur. No nekúpte to! Máte hlboko do vrecka? Jej menej atraktívne dvojča prijíma hostí bez nároku na odmenu. Treba sa len trochu potlačiť.
Z pláže do snehu
Už máte dosť slnka? V Čiernej Hore nie je povinné ležať na pláži. Stačí sa vydať na sever, do mesta Žabljak a odtiaľ vyraziť do národného parku Durmitor. Najvyššie pohorie Čiernej Hory je od roku 1980 právom v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Park je rajom horolezcov, vysokohorských turistov aj cyklistov. Po obrovských ľadovcoch zostali v Durmitore početné jazerá a mnoho údolí v tvare písmena U. Čierne jazero dostalo názov podľa odrazu ihličnatých stromov na jeho hladine.
Foto: Pravda, Jana Kollárová
Ak sa chcete dostať na Bobotov Kuk, čaká vás výstup do nadmorskej výšky 2 523 metrov. Aj v letných mesiacoch sa tu nájdu zvyšky snehu. Väčšina turistov stojacich na tomto vrchole sa domnieva, že dosiahla najvyšší bod Čiernej Hory, no nie je to tak. Najvyšší vrchol krajiny Zla Kolata s nadmorskou výškou 2 534 metrov leží v pohraničnom pásme s Albánskom v pohorí Prokletije.
Foto: Pravda, Jana Kollárová
Čorba je polievka
Gurmáni v Čiernej Hore, unavení z presilovky pamiatok a prírodných krás, sa nemusia báť. Chuťové poháriky im otvorí typické jedlo tejto časti Balkánu – ryba na žaru, teda na grile. V marináde z cesnaku, petržlenovej vňate a olivového oleja. Láka aj rizoto s plodmi mora či pljeskavica, vyprážaná placka z mletého mäsa. A samozrejme, jahňacina na všetky spôsoby. Dusená v mlieku, pečená či varená. Ryby a mäkkýše pripravené na buzaru sa dusia s vínom, olejom, korením a so zeleninou.
Ľahostajnými vás nenechá ani riblja čorba, chutná hustá polievka zo zeleniny a rýb. V každom väčšom meste Čiernej Hory vás privíta množstvo reštaurácií s príjemnými terasami, ochotnými čašníkmi a hladnými mačkami. Všadeprítomné chlpaté tvory sa krčia pri stoloch a čakajú na svoju príležitosť. Je na vás, či popustíte uzdu svojmu hedonizmu a zopár odrobiniek venujete aj im.