Už dvanásty ročník podujatia Te prindžaras amen – Spoznajme sa – pripravilo Slovenské národné múzeum v Martine – Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v spolupráci s mestom Martin.
„V programe sa predstaví sláčiková ľudová hudba Paľáčovcov, jedného z najstarších rómskych muzikantských rodov u nás. Patria k významným nositeľom hudobného odkazu rodnej Hrochote, dodnes udržiavajúcim zemitý štýl interpretácie. Popri tradičnej hrochotskej hudbe ich repertoár obsahuje aj staré rómske piesne,“ uviedla Milena Kiripolská zo Slovenského národného múzea v Martine.
Z Krupiny do Martina príde rómsky folklórny súbor Romano jílo – Rómske srdce. „Snaha o autenticitu tradičného hudobno-tanečného prejavu, pôsobivé kostýmy a kvalitná dramaturgia patria k významným prvkom tohto súboru. Jeho vystúpenie bude obohatené o krátke dramatické pásmo a interpretáciu halagató – ,na počúvanie' určených citlivých, pomalých, ťahavých piesní, najčastejšie v sólovom podaní,“ predstavuje krupinský rómsky súbor Kiripolská.
Zlaté deti alebo Somnakune čhavore je novozaložený rómsky súbor, ktorý na podujatí predstaví produkciu z domáceho regiónu. Remeselnú výrobu zastúpia rezbári z Vranova nad Topľou. Po celú nedeľu bude sprístupnená expozícia Múzea kultúry Rómov na Slovensku s možnosťou prehliadky vybraných dokumentárnych filmov prezentujúcich život a kultúru Rómov. Deti si môžu zasúťažiť v speve či tradičných detských hrách. Tiež si môžu zajazdiť na koni alebo v tvorivých dielňach vyskúšať výrobu cigánskych tkaníc.
Zapáčila sa vám rómska kultúra? A chcete ešte skúsiť, ako chutí rómska kuchyňa? „Zaujímavou inšpiráciou môže byť prezentácia prípravy jednoduchých, no chutných tradičných jedál, spojená s ochutnávkou. Návštevníci sa budú môcť naučiť pripravovať jedlá ako marikľa, haluški – čingerda jarestar alebo pišota,“ pozýva do martinského skanzenu Kiripolská.
Výstava Podarilo sa poukáže na úspešné a užitočné projekty v lokalitách s vysokým zastúpením rómskeho obyvateľstva v zlej sociálnej a ekonomickej situácii. Súčasťou bude aj diskusia s autorom rovnomennej publikácie, na základe ktorej výstava vznikla, Alexandrom Mušinkom.