Bátorička je možno doteraz zamurovaná na Čachtickom hrade

Potom prišiel v roku 2008 film Bathory. Juraj Jakubisko v ňom vykreslil grófku úplne inak ako legendy, vo filme ju predstavil ako inteligentnú a citlivú ženu, ktorá sa stala obeťou chamtivej šľachty. Návštevnosť hradu stúpla dvojnásobne. A v tomto roku narástla opäť, keď hrad po dvojročnej rozsiahlej oprave sprístupnili verejnosti.

Podľa niektorých prameňov stihla za svoj 54-ročný život zavraždiť vyše 600 dievčat a mladých žien bez ohľadu na ich národnosť či pôvod. O život ich pripravila najrôznejším spôsobom, bičovaním, bodaním, pálením rozžeraveným železom na citlivých miestach alebo ich dala poliať vodou a zmrznúť.

K zvráteným sexuálno-sadistickým praktikám sa dostala v čase, keď sa na nej začal prejavovať vek. Údajne sa to začalo nepozornosťou dievčaťa, čo ju česalo. Nechtiac grófku pokvákalo, tá sa rozhnevala a dievča udrela tak, že začalo krvácať. Alžbeta bola presvedčená, že na miestach, kde jej dopadla krv, pokožka omladla. Potom mala podľa legiend začať s krvavými kúpeľmi.

Pomáhať si pritom mala hrôzostrašnou železnou pannou. To bola truhlica s obrysmi ľudského tela. Do jednej časti položili obeť, druhou časťou, obitou železnými klinmi, truhlicu zatvorili. Kliny prerazili telo a grófkini pomocníci krv zachytávali, aby pripravili svojej panej omladzujúci kúpeľ. Počas nedávnej rekonštrukcie Čachtického hradu objavili pivničné priestory, kde sa mohli odohrávať krvavé rituály, ale železnú pannu tam nenašli. Ani teraz, ani nikdy predtým.

„O železnej panne sa často polemizuje, či bola, alebo nebola, pretože sa nenašla. Málokto vie, že takýto nástroj bol v čase života Bátoričky umiestnený na viacerých hradoch v Európe, napríklad v Rakúsku, Holandsku, Nemecku. Bol to mučiaci nástroj, ktorý však nebol železný, ale drevený. Železné boli iba kliny, ktoré vnikali do tela obete. Preto je možné, že aj Čachtický hrad vo svojich útrobách ukrýva železnú pannu, len nikto nehľadá zopár ostňov, každý hľadá veľký kus železa vo veľkosti človeka,“ domnieva sa Juraj Hlatký, správca fiktívneho Matúšovho kráľovstva, ktoré má za cieľ rozvoj turizmu v tomto regióne.

Alžbeta Bátoriová bola v roku 1611 odsúdená na doživotie, jej doživotným žalárom sa stal Čachtický hrad, kde o tri roky neskôr zomrela. Podľa legendy ju však potrestali oveľa prísnejšie. V jednej časti hradu ju zamurovali a nechali len úzky otvor, ktorým jej dávali jesť. Príbuzní obetí sem chodili, aby cez otvor na ňu pľuli, hádzali na ňu kamene a nadávali jej.

Podľa Juraja Hlatkého by týmto miestom mohla byť veža v tvare podkovy, ktorá sa nachádza vo vonkajšom múre. Primurovaná časť nemá z obranného hľadiska žiadny význam, na druhej strane ľudia, čo k tomuto miestu na vonkajšom plášti chodili, by neobťažovali posádku hradu. Na presnom modeli Čachtického hradu, ktorý sa nachádza v Parku miniatúr v susednej obci Podolie, je vyznačené miesto, kde mohla byť krvavá grófka zamurovaná. Počas rekonštrukcie toto miesto nepreskúmali a jej hrob nebol doteraz objavený.

Hrad je postavený na vrchu v najsevernejšom cípe Podunajskej nížiny, kde sa stretávajú Malé a Biele Karpaty. Cesta k nemu sa bude páčiť milovníkom turistiky a prírody. Čachtický hradný vrch je národnou prírodnou rezerváciou. Jeho svahy pokrýva lesostep, kde pri troche šťastia môže návštevník obdivovať viaceré vzácne teplomilné živočíchy. Na slnečných stráňach sa vyhrieva jašterica zelená, v porastoch sa ukrýva bezkrídla kobylka sága stepná a modlivka zelená, nad nimi poletuje nádherne sfarbený vidlochvost feniklový.

Z hradu sa môže návštevník pokochať výhľadom na karpatské svahy, kopanice Myjavskej pahorkatiny a Považský Inovec.

Asi osem kilometrov je z Čachtíc do Očkova, kde sa nachádza unikátna mohyla z mladšej bronzovej doby. V 12. storočí pred n. l. tam pochovali náčelníka či knieža tzv. velatickej kultúry a spolu s ním aj ľudské obete. Tento archeologický nález svojím významom ďaleko presahuje hranice Slovenska.

Kam na výlet: 5 tipov nadnes

Foto: Milan Kráľ, Pravda

Čachtický hrad 1. Čachtický hrad prešiel nedávno rozsiahlou rekonštrukciou, ktorú financovala najmä EÚ. Na oprave sa však podieľala aj obec, ktorá je vlastníkom hradu, a tak jej občania platia vstupné len 50 centov. Ostatní návštevníci platia za vstup 2,50 eura, dôchodcovia a študenti 1,50 eura.

Foto: Milan Kráľ, Pravda

Alžbeta Báthoryová, Bátorička, Báthoryčka, Bátoryčka 2. Čachtice preslávila krvavá grófka Alžbeta Bátoriová, toto je jej najznámejší portrét. Ak sú údaje o obetiach jej výčinov pravdivé, tak je to pravdepodobne najmasovejšia vrahyňa v dejinách.

Foto: Milan Kráľ, Pravda

Čachtický hrad 3. Z hradu je nádherný výhľad na okolitú krajinu, stále sa tu však nájdu nebezpečné miesta, kde musia byť návštevníci zvlášť opatrní. Upozorňujú na ne výstražné tabuľky.

Foto: Milan Kráľ, Pravda

Čachtický hradný vrch 4. Hradný vrch je národnou prírodnou rezerváciou, kde sa vyskytujú pestré a zriedkavé rastliny a živočíchy. Vzácna je najmä lesostepná vegetácia a viaceré chránené druhy teplomilných živočíchov.

Foto: Milan Kráľ, Pravda

Náčelnícka mohyla 5. Náčelnícka mohyla z mladšej bronzovej doby v Očkove patrí k najvýznamnejším objavom slovenskej archeológie na strednom Považí. Pochádza z obdobia velatickej kultúry a bola prvým objavom tohto druhu v Európe

V utorok si prečítajte: Na európsky veľtok stačia dve kolesá