Pravda Cestovanie Cestovný ruch Blatnica, dedinka ako stvorená pre film

Blatnica, dedinka ako stvorená pre film

Kamenné domčeky stoja vedľa seba v radovej zástavbe popri kľukatej ceste. Zväčša s veľkými klenutými bránami, ktoré oddeľujú dvor od ulice. Kúria, kaštieľ, dva kostoly, neďaleko hrad a to všetko akoby v náručí nádhernej veľkofatranskej prírody. Malebné prostredie si všimli aj filmoví režiséri, ktorí tam nakrúcali scény filmov o Jánošíkovi, ale aj ďalšie celovečerné, dokumentárne filmy, seriál i rozprávky.

Renáta Jaloviarová, Pravda 13.08.2014 12:00

Pre svet filmu je Blatnica s okolím ako stvorená. Vedeli to už jej slávni rodáci, bratia Jaroslav a Daniel Siakeľovci, ktorí si rodný kraj vybrali pre prvý film o legendárnom zbojníkovi v roku 1921. Vďaka ich Jánošíkovi patrí Slovensko k prvým desiatim krajinám, kde sa nakrútil dlhometrážny hraný nemý film. Pred 19 rokmi bol film zapísaný do zoznamu UNESCO.

Hľadajte s Pravdou Divy Slovenska

Scény do dvojdielneho filmu Jánošík v susediacej Gaderskej doline nakrúcal aj Paľo Bielik. Starostka Blatnice Ivica Súkeniková vymenúva množstvo ďalších filmov, ktorých niektoré scény sa nakrúcali v Blatnici či Gaderskej doline. S partizánskou tematikou film Dolina, filmy Poéma o svedomí, Zrelá mladosť či rozprávka Plavčík a Vratko, Tajomstvo šťastia, seriál Škriatok a mnoho dokumentárnych filmov. Kto príde na obecný úrad, môže si vypýtať filmovú mapu Blatnice. „Každý film má svoju ikonku a tie ikonky v mape označujú miesta, kde sa filmy nakrúcali,“ hovorí starostka.

V Blatnici vznikal aj dokumentárny film o olejkároch. Turčianski olejkári a šafraníci vyrábali z byliniek liečivé olejčeky, ktoré predávali. Dostali sa s nimi až do sveta, najmä do Ruska. Tam niektorí pobudli aj dlhšie a vrátili sa koncom 19. storočia so slušnými zárobkami a investovali ich do bývania. „Menili drevenú Blatnicu za murovanú. Dovtedy bola drevená, ale požiar drevené domy zničil. Po návrate olejkári začali stavať kamenné domy s typickými klenutými bránami,“ povedala starostka Ivica Súkeniková.

Dnes odlišným, okrem novostavieb, je medzi domami takzvaný ruský šafranický dom. Postavil si ho obchodník po návrate z Ruska a je kópiou domu s obchodom, ktorý mal aj v Rusku. Niektoré domy mali pri Gaderskom potoku postavené murované sypárne. Starostka vysvetľuje, že slúžili najmä na uskladnenie obilia a ľudia si ich stavali mimo domov preto, aby v prípade požiaru domu zostalo aspoň niečo zachované.

V Blatnici stojí aj rodný dom bratov Siakeľovcov, ako aj dom, ktorý mala v dedine slovenská poetka Maša Haľamová. Jej rodný dom totiž vyhorel počas vojny, no do rodnej obce sa aj v časoch, keď žila v Bratislave, rada vracala. Pred štyrmi rokmi horel aj druhý Haľamovej dom, no neter poetky ho po požiari dala opraviť. Dnes je na ňom pamätná tabuľka venovaná Haľamovej, za ktorou sú vložené vlčie maky. Označenie s menom prvej slovenskej botaničky Izabely Textorisovej má aj dom, niekdajšia pošta, kde botanička, pôvodným povolaním poštárka, pracovala.

S Blatnicou je spojené aj meno fotografa, režiséra, národného umelca Karola Plicku. V dedine má múzeum, ktoré je expozíciou Slovenského národného múzea v Martine. Hoci vôbec nie je isté, či sa Plicka niekedy v Blatnici objavil, to že tam má múzeum, bola organizačná náhoda. Hľadal sa priestor na prezentáciu Plickovej tvorby a prostredníctvom nej i ľudovej kultúry. A v tom čase patril areál s kaštieľom, kúriou a hospodárskou stavbou v Blatnici štátu a neboli využívané. Múzeum Karola Plicku sídli v kúrii už 34 rokov.

„Barokovo-klasicistická kúria bola spoločne s kaštieľom a hospodárskou budovou súčasťou širšieho areálu rodu Prónayovcov postavená v tretej štvrtine 18. storočia. Prónayovci boli príslušníkmi drobnej šľachty, pôvodne usadení v Slovenskom Pravne,“ priblížila Milena Kirirpolská zo Slovenského národného múzea v Martine. Vystavených je 145 Plickových snímok, mnohé nepublikované. Ďalších 76 fotografií si môžu návštevníci pozrieť v listovačoch. Zachytávajú slovenskú prírodu, dediny, architektúru Prahy, dospelých i deti.

Blatnica je vstupnou bránou asi do 16 kilometrov dlhej Gaderskej doliny. Turistický raj okorenený výstupmi na vrchy Tlstá a Ostrá. I miesto na príjemnú prechádzku v dolnej časti doliny či na cykloturistiku. V jej úvode sa nachádza Blatnický hrad, ďalším príjemným miestom na odpočinok je „mlynčekovo“ s množstvom malých i väčších drevených mlynčekov, ktoré roztáča priezračne čistá voda, a tiež v závere doliny skalná Čertova brána. Kým brána je prírodným výtvorom, mlynčeky vyrobili tamojší dôchodcovia.

Kam na výlet: 5 tipov nadnes