Pritom by stačilo vyhradiť priestor pre rodiny, kde by sa mohli deti bez výčitiek zahrať, a ostala by tak aj ovca celá, aj vlk by bol nasýtený.
Prečo teda nie sú v lietadlách oddelené detské zóny a prečo sa neujala myšlienka sira Richarda Bransona, zakladateľa aerolínií Virgin Atlantic Airways, vytvoriť „detské triedy“? Dôvodov je viacero.
Ako sa vraví, peniaze sú až na prvom mieste a ani tento prípad nie je výnimkou. Niektoré lety sú totiž plné rodín s potomkami, v iných, naopak, nestretnete ani jedno dieťa. Pre lietadlá, na rozdiel napríklad od detských vagónov vo vlakoch, by teda bolo nehospodárne ponechať špeciálne vyhradený kus paluby, prerobený na herňu, prázdny, pretože práve neletia žiadne deti, kým dospelých cestujúcich by museli odmietnuť kvôli nedostatku miesta.
Ak by na palubách predsa len vznikli detské kútiky, pravdepodobne by sa nachádzali úplne vzadu – za ekonomickou triedou, čo najďalej od najdrahšej biznis triedy. A tu by sa k slovu dostali rodičia detí, ktorí by sa, ako to už niekedy býva, mohli cítili urazene, že ich letecká spoločnosť oddeľuje a automaticky „vykazuje“ do zadnej časti „len preto“, že majú deti.
Nie všetci rodičia navyše túžia pustiť svoje „dobre vychované a spôsobné dieťa, ktoré by si rado celú cestu potichu listovalo encyklopédiu“ medzi cudzích divokých loptošov.
A ako sme začali, aj skončíme – pri financiách: keby v lietadlách existovali detské herne, nikto z ostatných cestujúcich by si nechcel rezervovať miesto priamo pred nimi, a tak by letecké spoločnosti prišli o ďalšie zisky.