Poznáte tento vtip? Cestujúcim v lietadle sa práve podáva obed, keď sa stroj odrazu prudko vychýli z dráhy. Nastane strašný zmätok. O chvíľu príde letuška a vecne oznámi: „Vážení cestujúci, upokojte sa, prosím. Náš pilot má nádchu a len si dával kvapky do nosa.“
„Niektorí ľudia po celý život lietajú v pohode a bez strachu, hoci zažili turbulencie, keď zo skriniek vypadávali batožiny. Môj prípad to dlho nebol,“ hovorí Lele Zemanová z Bratislavy. „Letela som vtedy z Londýna od sestry, keď krátko po vzlete pilot zahlásil: Musíme preletieť cez búrkový mrak a bude to trošku triasť. Vlastne doslova povedal – little jumping. Vzápätí sme prudko padli o niekoľko desiatok metrov, hlavu som si udrela o batožinový priestor a vyrazilo mi dych. Všetky deti vykríkli juchú, konečne sa niečo zábavné deje, až po chvíli si mamička malého chlapčeka vedľa mňa všimla, že akosi mením farbu. Prišla letuška, udierali ma do hrudníka, a keď som sa konečne nadýchla, vypýtala som si gin s tonikom. Od tej chvíle som sa bála lietať a musela som pred letom vždy užiť upokojujúcu tabletku. Raz som sa na viedenskom letisku počas snehovej kalamity rozhodla vystúpiť z lietadla, ktoré už rolovalo po dráhe a neodletieť na pracovnú poradu do Berlína! Špeciálne kvôli mne pristavili schodíky! A keď vybuchla islandská sopka a uzavreli vzdušný priestor, čo myslíte, kde som sedela? V lietadle! Odletelo ako posledné, ktoré na to ešte dostalo povolenie.“
Zhorené lietadlo
Aj manželka cestovateľa a karikaturistu Ivana Popoviča má panický strach z lietania. A celé roky ho musí prekonávať, pretože dve z ich troch detí žijú v Austrálii, kam sa letí 22 hodín! „Boli sme ešte mladí, keď sme sa vracali domov z dovolenky v Rumunsku,“ vysvetľuje Ivan Popovič. „Ešte sme stáli na rolovacej dráhe a cez okienko pozorovali pristávajúce a odlietajúce lietadlá. Pred nami odlietala talianska linka. Odrazu lietadlo začalo dymiť, otočilo sa a rýchlo rolovalo naspäť k odletovej hale. To už bolo v dyme vidieť prvé plamienky. Cestujúci z neho vyskákali von, plamene boli čoraz intenzívnejšie, a kým sa objavili hasiči, pripomínalo kostru ryby s hlavou – kokpitom vpredu. A potom sa aj tá hlava zlomila a dopadla na betón. Odvtedy si aj ja počas letu od stewardky vždy pýtam whisky.“
Pitie alkoholu je jedna z možností, ako trochu uvoľniť nahromadené napätie pri strachu z lietania. Palubný personál to však nevidí rád, pretože ak to cestujúci preženie, sú s ním iba problémy. Nijaká letecká spoločnosť to však oficiálne komentovať nebude. Neraz však letušky pacifikujú agresívneho či arogantného klienta. Autorka tohto článku počas vnútroštátneho letu v Indii zažila, že cestujúci sediaci na sedadle pred ňou sa odpútal a rozbehol uličkou medzi sedadlami smerom vpred práve vo chvíli, keď sa stroj v ostrom uhle odlepil z rolovacej dráhy. Dodnes nie je jasné, či to bolo zo strachu, z pomätenosti, alebo mal dotyčný v pláne zabiť pilota. Letušky a stevardi sa však naňho vrhli a doslova ho privliekli naspäť na miesto. Po celý čas letu bol nepokojný a ostatní cestujúci sedeli v jeho blízkosti v obavách, čo zas vyvedie.
Foto: SHUTTERSTOCK
Novomanželia v bojovej nálade
„Čudovali by ste sa, ale relatívne často sa v bojovej nálade vracajú páriky z destinácií, kde sa trávievajú medové týždne – z Maldív, Maurícia či Seychel,“ smeje sa letuška Emma, ktorá už dlhé roky pracuje pre renomovanú leteckú spoločnosť. „Raz sa nám stalo, že sme jeden párik museli doslova rozsadiť, lebo chlapík vytiahol na svoju čerstvú manželku príborový nožík.“
Lekár a cestovateľ Ľubo Fellner je každú chvíľu na palube lietadla privolaný k chorému. Je pod Hippokratovou prísahou a pomoc blížnemu nesmie odmietnuť. „Počas môjho posledného letu do Iránu prišlo nevoľno manželke ortodoxného šiitského moslima. Leteli sme do Mašadu, najsvätejšieho mesta, kde počet pútnikov každý rok prevýši počet tých v Mekke. Letuška bola v šoku, cestujúca odpadávala a tvárila sa, že umiera. Keď som k nej ako lekár prišiel, manžel si odsadol, a keď odkryla čierny čador, uvidel som Šeherezádu, najkrajšiu ženu sveta. Mala nepravidelný pulz a priznala sa mi, že je tehotná, len jej manžel to ešte nevie. V tomto prípade stačilo upokojenie, pohár vody, vyložené nohy a prítomnosť bieleho šamana. O tridsať minút bola opäť zdravá a ja som v Mašade vystupoval z lietadla ako kráľ, všetci cestujúci si po perzsky šuškali o zázračnom doktorovi z neznámej európskej krajiny a odušu mi tlieskali.“
A tento poznáte? Veža ironicky pilotovi, ktorý práve obzvlášť tvrdo pristál: „No áno, pristátie nemusí byť žiadne tajomstvo, pasažieri predsa môžu trochu pocítiť, že už sú dole.“ Pilot: „To neprekáža, oni aj tak vždy tlieskajú!“
Mega následky malého hriechu
Galina si spomína na svoj zážitok z bulharského letiska: „Dovolenka sa končila, a tak sme s kamarátkou v noci pred odletom vyskúšali jeden alkoholický nápoj, ktorý pila postava ženy v istej Murakamiho knihe, ktorú sme tam čítali. Celý týždeň sme plánovali nápoj ochutnať a práve v ten posledný večer robil hotel zvláštnu akciu: ponúkali rôzne alkoholické nápoje a bol tam aj tento! Vypili sme ho viac, a neviem, či bol na vine on, alebo kebab krátko pred odletom, ale na letisku mi prišlo zle. Kamarátka začala zháňať upratovačov a tí, keď ma uvideli, rovno vytiahli upratovací stroj veľkosti skrine!“
(hd)
Vo víchrici
Katarína sa vybrala do Londýna za sesternicou už na jeseň. „Pred každým letom si pozerám počasie, prípadne napíšem sesternici, aby som vedela, čo si mám zbaliť do kufra. Keďže bola taká klasická jeseň, poveternostné podmienky som nijako zásadne neriešila. Pekne sme si leteli, občas nás zatriaslo, len pristávací manéver sa začal tak trochu skôr. Pilot naozaj nádherne pristál, úplne hladko. Všetci sme búrlivo tlieskali. Až pri vystupovaní z lietadla som zistila, že vonku je víchrica. Vietor dosahoval rýchlosť okolo 130 kilometrov za hodinu. Ledva sme zišli po schodoch a prešli do letiskovej haly. Keď som zapla mobil, atakovali ma esemesky od takmer celej rodiny. Báli sa, čo je so mnou, lebo vraj fúkalo najviac za posledných desať rokov… Mám skúsenosť, že v zlom počasí lietadlá pristávajú oveľa lepšie ako v peknom. Asi sa viac sústredia. Raz v jednom peknom slnečnom letnom dni sme pristáli tak, že sa všetky odkladacie skrinky na batožinu pootvárali a kufre padali na ľudí. Keďže som vtedy cestovala prvýkrát, nezdalo sa mi to zvláštne. Myslela som si, že tak to má byť.“
(jan)
Bez kyslíka
Linda žije v Bruseli so svojím manželom už siedmy rok. Lietanie do Bratislavy, kde má rodičov, absolvuje niekoľkokrát ročne. Najdramatickejší let zažila minulý rok, na spiatočnej ceste zo Slovenska. „Asi po dvadsiatich minútach letu z Bratislavy sa spustil intenzívny piskľavý zvuk. Nepočuli sme vlastné slovo. Keď sa pasažieri začali znepokojene vypytovať, čo sa deje, dočkali sa odpovede od letušiek: Zasekla sa toaleta a vťahuje vzduch. Môj manžel Joe začal tvrdiť, že to určite vysaje všetok kyslík z lietadla. Neviem, či sa to dá, ale v tom hluku a zmätku som verila všetkému. Hneď objednal niekoľko pív naraz a neustále nalieval. Aj mne. Po chvíli nám to všetko už bolo smiešne… Zvuk sa utíšil asi po hodine. Potom len zavesili na toaletu ceduľku "Mimo prevádzky“ a bolo vybavené."
(jan)
Škóta v lietadle udržala len whisky
Bratislavčanka Lucia si počas letnej brigády našla v Škótsku priateľa Jamesa a aj vďaka nemu sa po skončení štúdia cestovného ruchu do Škótska vrátila. Našla si tu prácu, všetko vyzeralo ideálne. Po dvoch rokoch chodenia Lucia svojmu milému navrhla dovolenku na Slovensku. Cez internet si kúpili letenky. Až na letisku sa začal James horúčkovito prehrabovať v taške. Zrazu vyhlásil, že nemá svoj pas ani letenku. Museli ich vraj zabudnúť doma. Lucia sa čudovala: To nie je možné, veď som ich sama balila. Nikde však neboli, Lucia prehľadala všetky kufre, nič nenašla, bola nešťastná. Až vtedy sa James priznal, že má fóbiu z lietania a pas aj letenku ešte doma vybral z tašky. Lucia ho skoro zabila, prečo sa nepriznal skôr? Veď predsa vedel, že študovala cestovný ruch, miluje cestovanie, a keď sa bude chcieť pozrieť domov na Slovensko, majú na výber len cestu lietadlom alebo loďou! Na Slovensko nakoniec odcestovala sama, ale smutnému Jamesovi odpustila. Druhýkrát už Lucia poučená z minulosti zvolila iný postup: do Jamesa aj s mamou naliali asi tri whisky, len aby prekonal strach z lietadla. Zdalo sa, že whisky zaberá, James sa správal ležérne, takže zvládli odbavovaciu procedúru na letisku, dokonca nastúpili aj do lietadla, no počas nastupovania ostatných cestujúcich Jamesa pochytila panika, vyskočil a pratal sa k východu z lietadla. Lucia musela zasiahnuť, inak by ušiel. Rýchlo objednali ešte jednu whisky a Jamesa napokon v lietadle udržali.
(kse)