„Volám sa Nacho Dean a absolvoval som pešo cestu okolo sveta,“ začal v Madride svoje rozprávanie cestovateľ, ktorému počas putovania finančne pomáhali sponzori a kamaráti. Ďalší ho povzbudzovali cez sociálne siete i psychicky.
Na dlhej a nebezpečnej ceste ho totiž sprevádzal len Jimmy Águila Libre, ako volá svoj trekkingový vozík. V ňom si viezol všetko, čo potreboval na prežitiu v divočine, púšti i džungli. Naložil stan, plynový varič, vodu, jedlo, škatuľku prvej pomoci (okrem iného jód a protijedy proti hadiemu uštipnutiu), nejaké oblečenie, ktoré podľa podnebia jednotlivých krajín striedal a náradie na opravu vozíka.
Pred cestou kontaktoval ambasády štátov, do ktorých sa chystal, vybavil si víza a nechal sa zaočkovať.
Prvý ťažký deň svojej cesty pritom zažil už v talianskych horách. „Bola nedeľa, došlo mi jedlo, aj baterka v mobile, niekoľkokrát som prepichol koleso vozíka a už som nemal na neho záplaty. A potom prišla hrozná búrka,“ popísal pre španielsky denník ABC Dean svoj prvý horší zážitok.
Po štyroch mesiacoch dorazil Dean na kraj Európy, do Istanbulu, kde bol práve moslimský pôstny mesiac ramadán.
Prvú veľkú chybu urobil vraj Dean pri vstupe do Iránu. „Zakaždým, keď som prekračoval hranice, urobil som si fotku a dal som ju na web. Lenže iránska hranica je vojenská zóna, kde sa fotiť nesmie,“ spomenul na krušný zážitok Dean. Nakoniec ale zo seba urobil hlupáka, a tak sa vojaci zľutovali a nechali ho ísť ďalej.
Športový výkon musel španielsky cestovateľ podať v Austrálii. „Dali mi víza na tri mesiace, počas ktorých som musel zvládnuť prejsť vyše 4 000 kilometrov. To znamená urobiť v priemere skoro 50 kilometrov denne,“ uviedol Dean.
Navyše mal pred sebou územie bez vody, ľudoprázdne, ale zato plné rôznych nebezpečných hadov a pavúkov. S čím však naozaj nerátal, bolo množstvo múch, takže musel kráčať prikrytý moskytiérou. Po 87 dňoch dorazil do Sydney, s roztrhanými šatami a celý zmrznutý.
V Čile strávil dva mesiace v púšti, kde cez deň bolo 50 stupňov nad nulou a v noci 25 stupňov pod nulou. „Austrália ale bola pre mňa dobrým tréningom, takže som púšť Atacama zvládol ľahšie, než som čakal,“ opísal Dean.
Druhá veľká chyba ho vraj takmer stála život. A nebolo to v džungli, ani v púšti, ale v „civilizovanom“ svete. V peruánskom meste Callao ho prepadlo päť mužov, rozrezali mu nohavice a okradli ho.
Keď sa išiel sťažovať na políciu, povedali mu, že môže byť rád, že vyviazol živý. Vraj ani policajti sa do tej štvrte neodvažujú. A tak si Dean kúpil nový telefón a pokračoval v ceste.
V Mexiku strávil najdlhšiu dobu zo svojho putovania, šesť mesiacov. Prešiel štátom Chiapas, kde sa nakazil horúčkou chikungunya. Tú prenáša rovnaký komár ako horúčku dengue či vírus zika. „Šesť dní som mal 41-stupňové horúčky, ale našťastie som sa za týždeň vyliečil,“ popísal Dean.
Zo Spojených štátov letel lietadlom do Lisabonu, odkiaľ absolvoval posledný šesťstokilometrový úsek svojej cesty. „Keď som dorazil do Madridu, bol som najšťastnejším človekom na svete,“ zakončil svoje rozprávanie mladý Španiel.