Čína
Čínska civilizácia patrí k najstarším na svete, jej kultúra a zložitý jazyk sa vyvíjali dlhé storočia, a tak niet divu, že Číňania svoju krajinu nevolajú Čína. V ich reči je to krátko 中国, teda Čung-kuo, dlhý názov znie 中华人民共和国 (Čung-chua žen-min kung-che-kuo). Odkiaľ sa teda vzalo naše slovo Čína (anglicky China)? Z historického hľadiska má tento výraz perzský pôvod a nájdeme ho v sanskrite.
Foto: SITA/AP, Andy Wong
Egypt
Podobne ako Čína, aj Egypt je kolískou veľmi starého a dôležitého národa. Na rozdiel od ázijskej krajiny však africká veľmoc veľakrát padla a jej obyvateľstvo sa premiešalo s inými národnosťami. Preto aj terajší názov Džumhúríja Misr al-Arabíja (جمهوريّة مصر العربيّة), prípadne skrátene Misr (مصر) má pôvod v arabčine, ktorá je dnes v Egypte úradným jazykom. Naproti tomu slovo Egypt má starogrécke a stredofrancúzske korene.
Foto: SHUTTERSTOCK
Škótsko
Aj keď dnes je Škótsko súčasťou Veľkej Británie, pôvodne to nie je anglicky hovoriaca krajina. Dlhšie zažíva krízu identity a usiluje sa dedičstvo svojich predkov, okrem whisky a kiltu, udržať nažive. Škótsko sa v galštine, teda reči, ktorou sa kedysi hovorilo na jeho území, nazýva Alba. Svoj moderný názov (anglicky Scotland) však krajina nedostala od anglicky hovoriacich prisťahovalcov, ktorí si územie podmanili, ale pochádza z latinského výrazu „scoti“, čo doslova znamená „krajina Galov.“
Foto: SHUTTERSTOCK
Gruzínsko
Štát na rozhraní východnej Európy a Ázie si vo svete často mýlia s americkou Georgiou. Domáci však svoju krajinu nazývajú საქართველო, Sakartvelo. V Gruzínsku sa dohovoríte tiež rusky, arménsky a azerbajdžansky.
Foto: SITA, AP
Švédsko
Švédske kráľovstvo je v origináli Konungariket Sverige alebo skrátene Sverige. Angličania si názov Sweden v 17. storočí požičali od Holanďanov na označenie vzmáhajúcej sa mocnosti na severe. Predtým ich krajinu volali Sweoland alebo Sweorice, neskôr Swedeland. Odtiaľ sa tento názov dostal aj k nám, pridajúc príponu typickú pre mená krajín -sko.
Foto: SHUTTERSTOCK