Prečo sa cesta z výletu, služobky, nákupov či prechádzky javí byť citeľne kratšia, seriózne skúmajú vedci a dokonca prišli s možným vysvetlením: problém vraj nie je v tom, že nedokážeme odhadnúť dĺžku cesty, ale že si nedobre zapamätáme, ako dlho trvala prvá cesta.
Známosť verzus očakávania
Výskumom efektu spiatočnej cesty sa v roku 2011 zaoberal aj sociálny psychológ Niels van de Ven so svojím tímom na holandskej Univerzite v Tilburgu. Prvou teóriou, s ktorou pracoval, bola známosť.
Podobne, ako rutinné úkony nám zdanlivo zaberajú menej času ako nové, na ktoré sa musíme plne sústrediť, tak aj cestu, ktorou sa vraciame, sme už raz prešli, a tak ju nevnímame až tak do detailov.
Druhou teóriou je očakávanie. V prípade, že cesta tam trvala dlhšie, než sme predpokladali, upravíme naše časové očakávania pri spiatočnej ceste smerom nahor, a ocitneme príjemne prekvapení, keď nakoniec nebude trvať tak dlho.
Vedci požiadali skupinu ľudí, ktorá sa práve vrátila z výletu do zábavného parku, aby porovnala cestu tam a späť. Aj keď sa nevracali rovnakou trasou, ich cesta trvala rovnako. Všetci však uviedli, že spiatočná jazda bola kratšia a vedci zaznamenali, že si počas nej aj všimli menej pozoruhodností za oknami autobusu.
Viacero faktorov
Druhú skupinu, ktorou sa vedci zaoberali, boli cyklisti práve sa vracajúci z výletu. Časť z nich šla tam aj späť rovnakou trasou, časť sa vrátila inou, avšak rovnako dlhou cestou. U oboch skupín sa objavil efekt spiatočnej cesty, no u druhej výraznejšie zapôsobilo očakávanie.
Efekt je teda kombináciou faktorov, do ktorých treba zarátať ešte emocionálnu rovinu, únavu, zaujatie počas cesty a podobne. A zrejme do hry vstupuje aj stres očakávaného návratu do práce, keďže príjemné momenty vždy akoby preleteli, no nepríjemné chvíle a očakávanie nepohody zdanlivo naťahuje čas ako gumu.
Zdroj: Citylab.com; Washingtonpost.com; Latimes.com; Vox.com; Dailymail.co.uk; Huffingtonpost.com; Medicaldaily.com