Krvavý vodopád, jediný občan, žiaden čas – 29 zaujímavostí o Antarktíde

Kedysi sa najjužnejší svetadiel nazýval Antarktis. Je takmer celý trvalo zaľadnený, len menej než 1 % plochy je trvalo nezaľadnenej. Zaberá plochu 13,2 miliónov km² a je to najchladnejšia časť našej planéty – teplota tu klesá až do -93,2 °C (najvyššia teplota dosahuje 14,5 °C). Pred 53 miliónmi rokov to však bolo všetko inak, v Antarktíde bolo teplé podnebie a pozdĺž jej brehov rástli dokonca palmy. Priemerne tu vtedy bolo okolo 20 °C.

27.12.2016 07:00
antarktída, tučniaky, ľadovec, sneh, ľad Foto:
Antarktída
debata (3)

Antarktída má spomedzi všetkých svetadielov najnižšiu vlhkosť vzduchu a najväčšiu priemernú nadmorskú výšku – 2 280 metrov nad morom. Je to tiež najveternejší (rýchlosť pohybu vzdušných más dosahuje až 320 km/h) a najsuchší svetadiel – na niektoré jeho časti nepadol dážď ani sneh už vyše 2 milióny rokov.

V tamojších ľadovcoch je podľa odhadov viazaných 70 až 90 % pitnej vody celej planéty. Ľadový príkrov Antarktídy je starý najmenej 40 miliónov rokov, priemerná hrúbka ľadu je približne 1,5 kilometra.

Najväčší plávajúci ľadovec, aký sa kedy objavil na Zemi, má úctyhodných 11 000 kilometrov štvorcových (podobne ako napríklad celá Jamajka) a od Antarktídy sa odtrhol na prahu nového milénia, v roku 2000.

Kontinent má však predsa len horúce srdce – pod vrstvou snehu si potajomky žblnká asi 300 jazier, ktoré nezamŕzajú vďaka teplu zo zemského jadra.

Antarktída Foto: SHUTTERSTOCK
Antarktída, tučniaky, ľadovec, ľad, zima, sneh, more, Antarktída

Antarktída je medzinárodným územím, takže nepatrí žiadnemu štátu, aj keď sa ju svojho času pokúšali obsadiť Argentína, Austrália, Čile, Francúzsko, Nový Zéland, Nórsko aj Spojené kráľovstvo. V roku 1959 sa však všetci zhodli a zazmluvnili mierové a nekomerčné využitie Antarktídy. Dodnes dohodu podpísalo už 48 krajín.

Napriek tomu v roku 1977 spravila Argentína riskantný a podivuhodný krok – v snahe uplatniť nárok na časť kontinentu poslala do Antarktídy tehotnú ženu. Narodil sa jej syn Emile Marco Palma, a stal sa tak prvým známym človekom, ktorý uzrel svetlo sveta na najchladnejšom kontinente.

Dnes tu nastálo nebývajú žiadni ľudia, nachádza sa tu len niekoľko rybárskych, meteorologických či výskumných staníc. Najväčšou z nich je americká stanica McMurdo Station, ktorej súčasťou bola aj jadrová elektráreň.

Čile si vybudovalo v Antarktíde vlastné mestečko so školou, nemocnicou, hostelom, poštou, internetovým a televíznym signálom a mobilným pokrytím. Antarktída má dokonca aj svoju vlastnú doménu .aq.

Bejby tučniak na polárnej stanici Bernardo... Foto: SITA/AP, Nataša Pisarenko
tučniak, mláďa Bejby tučniak na polárnej stanici Bernardo O'Higgins v Antarktíde.

Navyše sa v Antarktíde nachádza aj niekoľko (minimálne sedem) kresťanských kostolov. No keďže (ako sa zdá) rybári a vedci sú viac religiózne ako materiálne založení a peniaze (na Antarktíde) nepovažujú za hodnotu, na celom kontinente sa nachádza vraj len jeden jediný bankomat.

A že v tejto obrovskej pustatine nehrajú rolu ani hodiny, podčiarkuje fakt, že tu nie je ani žiadne jednotné časové pásmo. Alebo vlastne všetky – na póle sa totiž schádzajú poludníky, vďaka ktorým definujeme pásma.

Južný pól dosiahol ako prvý človek na svete nórsky polárnik Roald Amundsen. Bolo to 14. decembra 1911 a tesne predbehol Angličana Roberta Scotta.

Antarktída je jediný kontinent, kde nežijú plazy. Nezabývali sa tam ani žiadne polárne medvede, zato sú tam kŕdle tučniakov. Tie jediné aj obdivujú tamojší unikátny vodopád, ktorý ma krvavočervenú farbu. V Antarktíde je aj najjužnejšia aktívna sopka na Zemi Mount Erebus. Namiesto lávy však chrli milé kryštály.

Zdroj: Wikipedia.org; Matadornetwor­k.com

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #ľad #sneh #Antarktída #zima