Aj Slovensko má však čo ponúknuť a ak plánujete pre svoju lásku milé prekvapenie, máme pre vás zopár tipov na miesta, ktoré „to“ povedia namiesto vás.
Staré múry
Kaštieľ v Markušovciach
Len na skok od Spišskej Novej Vsi, v južnej časti Hornádskej kotliny, stojí krásny, pôvodne renesančný, žlto-oranžový kaštieľ zo 17. storočia.
Popoludnie môžete namiesto návštevy v obrom obchodnom dome s bytovým zariadením stráviť na Expozícii historického nábytku. Výstava mapuje vývoj umenia a interiérových doplnkov od 17. po 20. storočie.
Dookola kaštieľa je upravený francúzsky park s tromi terasami, ktorý však v zime neposkytne mimoriadny zážitok. Na jednej z terás sa vypína letohrádok Dardanely.
Kaštieľ Svätý Anton
Príjemné prostredie pod lesom a veľký anglický park dodáva tejto barokovo-klasicistickej stavbe ten správny romantický nádych. Kaštieľ z 18. storočia, ktorý nájdete neďaleko Banskej Štiavnice, je dobre zachovanou národnou kultúrnou pamiatkou.
Zachovalo sa tu mnoho pôvodne zariadených miestností s nábytkom a umeleckými predmetmi, akých nie je na Slovensku veľa.
Svätý Anton má navyše jednu zaujímavosť: symbolizoval vraj jeden celý kalendárny rok: má 4 brány ako ročné obdobia, 12 komínov rovnako ako počet mesiacov, 52 izieb a 365 okien. Po jeho prestavbe však už tento unikát zanikol.
Kaštieľ Betliar
Najobľúbenejší kaštieľ juhovýchodného Slovenska sa nachádza 3 kilometre od Rožňavy. Jeho dejiny sa začali písať na začiatku 18. storočia a dnes ponúka výstavu vzácneho nábytku, umeleckých diel a zbierok, ale aj dovezené exotické predmety a poľovnícke trofeje.
Kaštieľ je zasadený do 80-hektárového parku s jazierkami, vzácnymi exotickými stromami a pozostatkami prastarého tisového lesa.
V najväčšom historickom parku na Slovensku je aj rímsky vodopád z roku 1823. Výškou 9 metrov je najvyšším umelým vodopádom a zároveň prvou romantickou stavbou na Slovensku.
Ticho, pokoj, prechádzky
Myjavské kopanice
Ak máte chuť na ticho v lone prírody a chcete stráviť niekoľko dní nerušene, bez prítomnosti davov turistov, zamierte na kopanice. Miestni na Myjave sú veľmi pohostinní a vy si tak okrem jeden druhého vychutnáte aj špeciality ľudovej kuchyne a rozveselíte sa za pomoci kvalitných páleniek.
Lazy na Podpoľaní
Vydajte sa na prechádzky či túry po okolí Poľany a užite si folklór slávnej Detvy, kde sa možno naučíte hrať aj na fujare, a tak sa vytiahnete pred svojím partnerom či partnerkou.
Spišská Magura
Spoznajte goralskú kultúru rázovitého kraja okolo Ždiaru a Ostrune, ktorý je len na skok od známych lyžiarskych areálov Vysokých Tatier.
V časti Osturnianska brázda a na neďalekých svahoch Spišskej Magury sa zachovali viaceré romantické jazierka – Malé jazero, Veľké jazero, Ksenino jazierko, Osturnianske jazero.
A za dokonalým relaxom zamierte do Vyšných Ružbachov či Toporca za minerálnymi prameňmi.
Cerová vrchovina
Toto územie je krajinou vyhasnutých sopiek a je zaujímavé najmä svojou neživou prírodou. Pokochajte sa pohľadom na ohromný kamenný vodopád, ktorý je európskou raritou, sopečné kužele (Ragáč, Veľký Bučeň) a na lávové pokrovy.
A z kráľovstva vulkánov zamierte na Fiľakovský hrad, ktorý prežil aj tatárske vpády v 13. storočí. Odolný a nepokorený hrad je ideálnym miestom na prísľub lásky, ktorá bude rovnako neochvejná a vytrvalá.
Vínne pivničky
Tokaj
Vínne pivničky, majstrovsky vytesané priamo do sopečnej horniny, ktoré sú nezriedka hlboké až 8 metrov, ukrývajú hotové poklady – vynikajúce aromatické vína. Historické vinné pivnice v Malej Tŕni sú dokonca zaradené ako národné kultúrne pamiatky a sú kultúrnym dedičstvom Slovenska.
Malokarpatská vínna cesta
Naplánujte si vzrušujúcu cestu po romantických kamenných vínnych pivniciach, kde okoštujete medzinárodne oceňovaný nápoj bohov, ako ho vyrába ten-ktorý vinár.
Vydajte sa za dobrými vínami od Devína, cez Modru, Pezinok, Veľký Biel, Šenkvice, Vinosady, Svätý Jur, Báhoň a ďalšie.
Malokarpatská vínna cesta v sebe spája niekoľko fenoménov – víno, krajinu, históriu a gastronómiu oblasti rozloženej medzi Bratislavou a Trnavou ako veľkými centrami juhozápadného Slovenska.
Zdroj: Slovakia.travel; Mvc.sk; Wikipedia.org; Krasneslovensko.eu