Najdesivejšie miesta – načo platiť za hrady hrôzy, tieto 'atrakcie' sú zadarmo

Mestečko, ktoré horí už vyše 35 rokov bez prestania, cesta, na ktorej si nikto nemôže byť ničím istý, tajomné kríže, ktoré sa vždy opäť zjavia na svojom mieste, hoc ich zrovnajú so zemou... Svet je plný podivných javov, ktoré však, našťastie, väčšinou majú logické vysvetlenie. Zimomriavky ale spôsobiť dokážu.

28.02.2017 07:00
debata (9)

Mesto duchov Centralia a jej večný oheň

Pensylvánske mestečko bolo kedysi rušným banským centrom, kde žili haviari so svojimi rodinami. Keď v roku 1962 začali podzemné ťažobné priestory záhadne horieť a oheň sa v podzemí šíril pomocou prepojovacích tunelov, nikto sa príliš nevzrušoval.

Všeobecné znepokojenie nastalo až s dvoma nezávislými udalosťami, ktoré sa odohrali o niekoľko rokov neskôr.

V roku 1979 so zdesením upozornil majiteľ miestnej čerpacej stanice spoluobčanov, že v podzemných zásobníkoch s pohonnými hmotami sa z ničoho nič nebezpečne zvýšila v teplota.

Ďalšia záhadná udalosť sa odohrala o dva roky neskôr: chlapec spadol do 45 metrov hlbokého krátera, ktorý sa znenazdajky objavil v záhrade jeho domu.

Obyvateľom Centralie viac nebolo treba a zdvihli kotvy. Populácia mestečka odvtedy prudko klesla a dnes ich tam žije menej ako desať.

A ak by sa nejaký náhodný návštevník divil, prečo sú všade navôkol prázdne polozbúrané budovy a neupravené chodníky, dym, ktorý sa valí z podzemných priestorov ho upozorní, že s mestečkom nie je všetko v poriadku.

Odborníci odhadujú, že vzhľadom na množstvo zásob uhlia v baniach bude podsvetie Centralie horieť ešte asi 250 rokov.

Hora tajomných krížov

Vietor prefukuje cez medzery kovaní a clivo píska spomínajúc na obete vzbúr a zápasov. Na hore v Litve sa z hmly vynára 100 000 krížov, ktoré pripomínajú rôzne obdobia a udalosti. Ľudia sem začali chodiť už v 14. storočí a nemo bojovať týmito symbolmi za svoje práva.

Počas stredoveku vyjadrovali kríže snahu o litovskú nezávislosť. V 19. storočí, počas sedliackeho povstania sem domáci nosili kríže na pamiatku mŕtvych rebelov.

Hora sa stala tiež miestom vzdoru proti sovietskej okupácii v rokoch 1944 až 1991.

Sovieti kríže trikrát zrovnali so zemou buldozérmi, no miestni ich vždy znova a znova postavili.

Vražedná cesta Yungas

Cesta, ktorá spája bolívijské mestá La Paz a Coroico, vedie cez nevyspytateľný amazonský prales, kde si nikto nemôže byť istý, kto alebo čo ho práve sleduje z tmavej húštiny.

Divočina však zďaleka nie je to najnebezpečnejšie, čo na tejto ceste číha. Yungas je vrytá do brala vo výške 4,5 kilometra nad zemou, pričom jej šírka je len 3,6 metra – pre oba smery.

Keď k tomuto všetkému pridáme zníženú viditeľnosť kvôli častým hmlám a dažďu a neexistenciu zvodidiel, je jasné, prečo tento 80-kilometrový úsek dostal prezývku Cesta smrti.

Po tom, ako desivé štatistiky hlásili 200 až 300 úmrtí na tejto ceste ročne, začali sa jej motorové vozidlá viac vyhýbať a stala sa rajom pre dobrodružných horských cyklistov.

Nemocnica Beelitz-Heilstätten s temnou minulosťou

Komplex v nemeckom Beelitzi slúžil v rokoch 1898 až 1930 ako sanatórium na liečbu tuberkulózy. Počas 1. svetovej vojny sem vozili aj pacientov, ktorých zasiahol bojový plyn yperit, či obete guľometných palieb, vrátane mladého vojaka so zranenou nohou menom Adolf Hitler.

Nemocnica slúžila aj počas ďalšej svetovej vojny, keď sa z nej stal lazaret pre nacistických bojovníkov.

Neskôr si z nej sovieti spravili liečebňu a v prevádzke bola až do pádu Berlínskeho múru.

Dnes sa malá časť komplexu využíva ako neurologické a rehabilitačné centrum, no väčšina areálu je opustená a chátra.

Chirurgiu aj psychiatrické oddelenia navštevujú len vandali, a tak skôr pripomínajú scény z ponurých hororov, ako stánok zdravia.

Brána do pekla a nehasnúci plameň

Uprostred púšte Karakum leží 70 metrov široký kráter, z ktorého nepretržite, už viac ako 40 rokov, šľahajú plamene. Dočervena rozhorúčená jama v Turkménsku dostala priliehavý názov, veď vyzerá, akoby z nej už-už mali vyskočiť čerti.

Kráter tu však nebol odnepamäti. O jeho vznik sa „zaslúžili“ sovietski vedci, ktorí v roku 1971 hľadali ropu a pri vrtoch náhodne narazili na ložisko metánu.

Prírodná sila zničila celú vrtnú plošinu a vytvorila kráter, čím sa zároveň do ovzdušia uvoľnilo veľké množstvo nebezpečných plynov.

Vedci sa preto rozhodli metán podpáliť, čím vytvorili večný oheň, ktorý planie už štyri desiatky rokov…

Zdroj: Cntraveler.com; Atlasobscura.com; Abandonedberlin­.com; Wikipedia.org; Dailymail.co.uk; Hillofcrosses­.com; Centraliapa.org; Huffingtonpos­t.com

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #desivý zážitok #tajomno #záhady