Nik nedokázal, čo on. Spriatelil sa s levmi. Na svojej farme v Magaliesburgu neďaleko Johannesburgu žije s kráľmi zvieracej ríše. Zhovára a kúpe sa s nimi v Krokodílej rieke, spí vedľa nich. Obeduje i večeria.
Prečo to robí? Prečo riskuje holý život?
„Lebo som blázon,“ rozosmeje sa v prvom momente. „Nerobím to preto, aby som sa ukazoval pred svetom. Mám levy rád. Rozumiem si s nimi,“ dodá po chvíli a pokojne popíja kávu.
Sila svalov nezaváži. Aj keby bol Kevin neviemaký superman, pre leva by bol ľahkou korisťou. „Rozhodujúci je vzťah,“ prízvukuje.
Zaklínač nie je to isté ako krotiteľ. Krotiteľ je šéf, ktorého musia zvieratá poslúchať. Kevin si s levmi tyká. „Sú to divé zvieratá a nechcú vždy robiť to, čo od nich ľudia žiadajú. Ja nežijem v cirkusovej manéži. Levy do ničoho nikdy nenútim, keď vidím, že nemajú náladu, nechám ich na pokoji. Preto mám pocit, že nie sú pre mňa nebezpečné. Nemyslím si, že ja jediný na svete mám na to cit a talent, takých ľudí je akiste viac. Ja som však dostal túto mimoriadnu šancu a využil som ju.“
Chodia za ním popredné médiá z celého sveta, ale stretnúť sa s ním nie je jednoduché. Nakrúca dokumenty, filmuje. Napísal knihu Part of The Pride, o svojom živote „medzi veľkými mačkami Afriky“. A k menu si ako povolanie uvádza – producent. Jeho levie sídlo zatiaľ nie je prístupné verejnosti, no uvažuje, že už čoskoro otvorí aj leví park.
Kevin Richardson má 35 rokov. Odjakživa túžil byť veterinárom ako jeho starší brat. Nechcelo sa mu však učiť, chodil poza školu, zavše sa nevedel vpratať do kože. Prijímačky na veterinu neurobil, do školy ho nevzali. Až neskôr vyštudoval zoológiu.
Foto: Archív Kevina Richardsona
„Na univerzite vás aj tak nenaučia, ako rozumieť levom,“ usmieva sa. „Môžete sedieť nad knihami, koľko chcete, od rána do večera sa bifľovať. Rozhodujúce sú vždy skúsenosti, ktoré za veľa rokov získate.“
Začínal pred jedenástimi rokmi a mal iba dva levy. Teraz ich má tridsaťsedem, medzi nimi aj biele. Okrem toho chová desať hyen, ktoré pokladá – v rozpore so všeobecnou mienkou – za milé šelmy.
„Mať jedného, dva alebo tri levy nie je taký problém,“ domnieva sa. „Keď ich máte niekoľko desiatok, musíte ich stále pozorne sledovať, nič nepodceniť. Je to podobné, ako keď pracujete s väčšou skupinou ľudí a každý je iný.“
Ako pozná, že niektorý z jeho levov nemá svoj deň a musí sa k nemu správať inak ako k ostatným? „To je niečo podobné, ako keď ste ženatý. Na manželke vidíte, že niečo nie je v poriadku a musíte sa podľa toho zariadiť. Keď už je zle, je neskoro. Keď sa na niektorého z mojich levov pozriem, viem, akú má práve náladu.“
Napriek tomu priznáva, že sa už niekoľkokrát cítil v ohrození. „V nebezpečenstve ste často. V takom prípade však viem, že som urobil niečo zlé, je to len a len moja chyba. Viem, že ma môže hociktorý z mojich levov v sekunde zabiť. Strach však nepociťujem. Ak by som sa ešte raz narodil, robil by som to opäť.“
Stalo sa, že už utŕžil nejaké rany. Nikdy to však neboli vážne zranenia. „Najhoršie mi nespôsobil lev, ale hyena. Raz ma pohrýzla. Aj v tom prípade som urobil chybu ja. Keď niečo podcením, vždy čosi podobné hrozí.“
Nakŕmiť tridsaťsedem levích krkov nie je maličkosť. Hlad šeliem mu lezie do peňaženky. Kevin vysvetľuje, že jeden lev zlikviduje na obed 35 kilogramov mäsa. „Nedostane ho však každý deň. V zoologických záhradách ich síce zväčša kŕmia denne, ale to nie je pre levy úplne prirodzené. Ja im dávam ich porciu dvakrát do týždňa, podobne sa stravujú aj vo voľnej prírode,“ spresňuje.
Foto: Archív Kevina Richardsona
Zásobuje ho neďaleký bitúnok v Aba Hoir. Berie z neho nevyužité a odpadové mäso. Zavše musia utratiť zraneného koňa. Pomáhajú mu aj iní, ale ak nie je iné východisko, kupuje menej kvalitné mäso, ktoré dostáva za desať randov (v prepočte asi euro za kilogram).
Práca s levmi mu zaberá veľa času. Neovplyvnil ju ani fakt, že sa oženil. S manželkou Mandy majú polročného syna Tylera. Jeho krajšia polovička má pochopenie pre jeho výnimočnú zábavu.
„Miluje tiež zvieratá, ale s levmi sa necíti tak isto a bezpečne ako ja,“ vraví a dodáva, že si nájde čas aj na dovolenku s rodinou. „Aj vtedy by som sa vybral najradšej do buša, ale Mandy uprednostňuje more.“
Aj život s levmi pripomína koniec koncov fungovanie v rodine. Nie so všetkými má rovnaký vzťah. Ideálne si rozumie s levicou Meg. S ňou sa najviac zabaví, spolu sa kúpu a trávia veľa času. Jej sestra Emy sa k nemu správa už rezervovanejšie, udržuje si väčší odstup. Kevin to rešpektuje.
Najstarší zo spoločnosti jeho levov má vyše dvanásť rokov. Kevin pripomína, že lev žije spravidla do sedemnástich. Zatiaľ sa skôr zdá, že netradičná rodinka sa bude rozširovať.
Kevina pobaví otázka, či je jednoduchšie vychádzať s levmi alebo ľuďmi. V tomto má úplne jasno.
„Nie sú to predsa zvieratá, ktorým ide najmä o peniaze, naháňajú sa za majetkami, autom. Ak robia niečo zlé, učia ich to vždy ľudia, napríklad aby boli agresívne na iných. Zvieratá nie sú zlomyseľné, nerobia zámerne zlé veci, podrazy. Sú čitateľnejšie. Levy sú čistejšie a úprimnejšie ako ľudia. Je to s nimi jednoduchšie,“ rozlúčil sa odvážny muž Kevin Richardson.