Kostolík, v ktorom sa ženil aj Sládkovič

Keď pred takmer tristo rokmi remeselníci stavali drevený kostolík v Hronseku pri Banskej Bystrici, šlo im predovšetkým o to, aby dodržali prísne pravidlá a časové termíny, ktoré im nariadili úrady. Dnes je ich dielo vyhľadávaným miestom turistov z celého sveta. Jeho výstavba trvala jeden rok a nesmeli pri nej použiť nič zo železa, len drevo.

04.08.2011 13:49
kostolik1
debata (1)

Dodnes sa zachoval v pôvodnej podobe a spolu s ďalšími siedmimi slovenskými drevenými kostolmi ho pred tromi rokmi zaradili do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Naďalej sa v ňom slúžia bohoslužby, krstia deti či uzatvárajú sobáše. V roku 1847 sa tu oženil aj básnik Andrej Sládkovič.

Unikátna drevená stavba z prvej polovice 18. storočia stojí priamo v dedine v tieni starých líp. Korene jej histórie siahajú do obdobia, keď v Rakúsko-Uhorsku povolili evanjelikom stavať si vlastné chrámy, no za veľmi prísnych podmienok. Tie stanovovali Šopronské artikuly, z čoho sa odvinulo aj pomenovanie artikulárne kostoly.

,,Podmienok bolo hneď niekoľko. Kostol musel byť celý z dreva, bez použitia jediného železného spojovacieho prvku, bez hlavného vchodu do dediny a bez veže. Navyše ho museli postaviť za jeden rok. Toto všetko naši predkovia dokázali splniť," spresňuje Júlia Kollárová, ktorá už roky dobrovoľne sprevádza turistov po hronseckom kostolíku.

Kostol začali stavať v októbri 1725 a o rok bol už hotový. Na výstavbu použili drevo červeného smreka a na piliere a spojovacie kolíky drevo duba. Stavba v tvare gréckeho kríža na prvý pohľad vôbec nebudí dojem, že je v nej až 1100 miest na sedenie. Lavice na chóroch sú totiž usporiadané ako v amfiteátri a z každého miesta vidno na oltár, ktorý je ako všetko ostatné zariadenie tiež z dreva. K oltáru patrí šesť veľkých obrazov z 18. storočia, umiestnených na priečeliach chórov, ktoré v ráme oltára vymieňajú podľa aktuálnej liturgie počas roka.

Oproti iným artikulárnym kostolom je hronsecký výnimočný architektúrou aj výzdobou. Spájajú sa v ňom stavebné a výtvarné prvky viacerých európskych krajín vrátane slovanských, pričom nesie aj výrazný punc škandinávskej architektúry. Jeho steny nie sú ako zvyčajne zdobené maľbami, ale stavitelia dali vyniknúť prírodnej kráse dreva a jednoduchým rezbárskym ozdobám.

Okrem obdivovateľov histórie a sakrálnej architektúry si tu na svoje prídu aj milovníci vážnej či komornej hudby. Kostolík má totiž výbornú akustiku, čo v historickom prostredí dodáva neopakovateľnú atmosféru koncertom, ktoré sa tu niekoľkokrát ročne konajú.

Miesto pre výstavbu artikulárnych kostolov vyberali habsburskí úradníci v takých lokalitách, aby vydržali čo možno najkratšie. V Hronseku ho určili na ťažko prístupnom mieste v blízkosti Hrona. ,,Aj s tým si naši predkovia poradili. Vysadili tu lipy, ktoré potrebujú veľa vody, a tým miesto odvodňujú. V tesnej blízkosti kostola sú štyri, dve z nich sú rovnako staré ako kostol," dodáva sprievodkyňa. Zaujímavé je, že napriek svojmu umiestneniu nebol kostol nikdy zaplavený. Keďže nemohol mať vežu, drevená funkčná zvonica z roku 1726 sa nachádza iba kúsok od neho.

Podľa voľakedajších pravidiel mohli byť takéto kostoly v jednej stolici iba dva. Vo Zvolenskej stolici to bolo v Ostrej Lúke a v Hronseku. ,,Ostrolúcky vyhorel počas druhej svetovej vojny. Ten náš sa možno zachoval aj preto, že môj starý otec, ktorý sa vtedy oň staral, ho pred nijakými vojakmi nezatváral. Cenné veci z neho skryl a nechal ho otvorený. Keď videli, že sa tam nikto neukrýva, nemali dôvod ho vypáliť," hovorí starosta Hronseka Milan Kollár, syn pani Júlie. Ich rodina je s kostolíkom spojená už viac ako sedemdesiat rokov a vzťah k nemu sa prenáša už na štvrtú generáciu.

Na Slovensku bolo pôvodne viac ako 300 drevených kostolov zo 16. až 18. storočia, do dnešnej doby sa ich zachovalo zhruba päťdesiat a evanjelických artikulárnych zostalo len päť. Kostol so zvonicou v Hronseku je zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO pod názvom Drevená sakrálna architektúra v Karpatskom oblúku. Spolu s ním sú v tom zaradené evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku a Leštinách, rímskokatolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne a kostoly východného obradu v Bodružali, Ladomirovej a Ruskej Bystrej. <PE>

Ďalšie atrakcie v Hronseku a okolí

  • evanjelická fara v blízkosti kostolíka je pamätný dom, kde žili a tvorili osobnosti ako Ján Simonides či August Horislav Krčméry
  • barokový kaštieľ z 18. storočia v Hronseku so zaujímavou fasádou s rokokovými detailmi, kde bola naposledy základná škola so škôlkou. V súčasnosti patrí obci, ktorá hľadá prostredníctvom grantov možnosti na obnovu. Pre verejnosť je v súčasnosti neprístupný, okolo kaštieľa je však príjemný park s pozostatkami fontány a vzácnou chránenou lipou, ktorá má viac ako 200 rokov. Je 25 metrov vysoká a obvod kmeňa dosahuje 520 centimetrov. Je poznačená pozdĺžnou prasklinou, ktorú spôsobila búrka v roku 2002. Pre bezpečnosť a jej zachovanie má zviazané konáre.
  • goticko-renesančný kaštieľ zo 16. storočia v Hronseku, pôvodný vodný hrad s vodnou priekopou. Za rákoczyovského povstania tu údajne razili mince. Narodila sa a žila v ňom Juliana Korponayová-Géczyová, Levočská biela pani. V súčasnosti má súkromného vlastníka, ktorý ho rekonštruuje.
  • doteraz nerozlúštený historický epitaf na cintoríne v Hronseku
  • Banská Bystrica s hradným areálom z 13. storočia, naklonenou historickou hodinovou vežou a ďalšími pamiatkami

Užitočné rady

  • obec Hronsek sa nachádza v strede medzi Banskou Bystricou a Zvolenom
  • až ku kostolíku je možné dostať sa autom, kde sa dá zaparkovať. Cesta je dobre značená informačnými tabuľami.
  • prehliadka kostola je počas letnej sezóny každý deň od 9.00 do 17.00 h v hodinovom intervale každú celú hodinu, väčšie skupiny a návštevy mimo hodinového intervalu je dobré si dohodnúť vopred na čísle 048/418 81 28
1 debata chyba