Rozľahlá Muránska planina patrí k tomu najkrajšiemu, čo máme. Nie nadarmo sa jej hovorí zelené srdce Slovenska. Okrem nádhernej prírodnej scenérie tu možno naraziť aj na rastliny, ktoré sa už inde nevyskytujú. Patrí k nim napríklad chránený paleoendemit lykovec krížikovitý, ktorý rastie na strmých, ťažko dostupných skalných stenách. Ďalšími vzácnymi rastlinami sú zemolez alpínsky, stračia nôžka tatranská, lomikaz trváci a rosička okrúhlolistá.
K turistickým atrakciám planiny patria aj skalný stĺp, rezervácia Suché doly-Teplice, prameň vo Furmanci, a najmä hrad Muráň, ktorý Muránskej planine dominuje. Jeho ruiny sa rozprestierajú na brale Cigánka nad obcou Muráň v okrese Revúca.
Svojou rozlohou 3,3 hektára patril Muránsky hrad k najväčším na Slovensku a nadmorskou výškou 938 metrov zas k najvyššie položeným v strednej Európe. Aj keď dodnes už z neho veľa nezostalo, kto sa podujme na túru na hrad, neoľutuje. Výhľad na Muránsku planinu je z neho úchvatný. K hradu vedú tri trasy. Z Muráňa sa ide po červenej značke, z Veľkej lúky po modrej a od Prednej Hory po žltej. Domáci odporúčajú prejsť náučným chodníkom z obce Muráň po hrad.
Šesťapolkilometrový úsek lemuje šestnásť infopanelov s informáciami o histórii hradu, okolitej prírode, ale aj o chove koní muránskeho typu na Veľkej lúke.
Hrad s najväčšou pravdepodobnosťou postavili Bebekovci v druhej polovici 13. storočia, no písomne sa prvý raz spomína v roku 1271, keď ho Štefan V. daroval krajinskému sudcovi Mikulášovi Gunicovi. V 15. storočí sa ho zmocnil Ján Jiskra, ktorý ho dal opevniť. Neskôr sa stal majetkom kráľa Mateja Korvína a potom mal rad ďalších vlastníkov. Bývala v ňom aj legendárna Muránska Venuša. Posledným vlastníkom hradu boli Coburgovci, ktorým patrili v okolí aj rozsiahle panstvá. Dnes je v majetku obce Muráň.
Najzachovalejšou časťou hradu je vstupná brána. Je jediným miestom, ktorým sa dá dostať do hradného areálu. Všade inde sa pod ruinami bývalých hradieb nachádzajú priepasti. Pre turistov tu vybudovali niekoľko miest s bezpečnostnými ohradami, ktoré ponúkajú nádherné pohľady na okolie. Z južnej časti vidieť ako na dlani obec Muráň, susednú Muránsku Dlhú Lúku, ale aj okresné mesto Revúca. Pri pohľade zo severnej strany majestátnu Kráľovu hoľu.
Miesto pod hradom patrí koňom, ktoré tu začali chovať v roku 1950. Na začiatku v ňom chovali iba huculské kone, časom ich však začali krížiť s ďalšími plemenami. Dnes sa na Muránskej planine chová plemeno Norik muránsky. Kone tu využívajú najmä pri ťažbe dreva, ale aj v terénoch nedostupných pre ťažkú techniku.
Turisticky zaujímavá je aj samotná obec Muráň. ,,Je súčasťou Gotickej cesty, ktorá lemuje najzaujímavejšie historické pamiatky Spiša a Gemera-Malohontu," hovorí starosta Roman Goldschmidt. Obecný úrad sídli v budove z roku 1800, ktorá bývala koháryovsko-coburgovským kaštieľom a postavená bola v klasicistickom štýle. K pamiatkam obce patrí aj hotel – klasicistická dvojposchodová budova zo začiatku 19. storočia, rímskokatolícka fara v budove z roku 1810 či klasicistický slúžnovský dom s arkádovou chodbou, v ktorom v 19. storočí pôsobil štúrovský básnik Bohuš Nosák-Nezabudov.
Užitočné rady
Ďalšie atrakcie v okolí hradu Muráň
Celá debata | RSS tejto debaty