Slovenský kras sa môže pochváliť tým, že jeho územie bolo 1. marca 1977 ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra. Nielen tým je však ojedinelý, ponúka viacero možností relaxu. Nielen klasické túry, ale aj možnosť navštíviť jaskyne. Medzi najznámejšie patrí určite Domica, ktorá je na hraniciach medzi Slovenskom a Maďarskom. Vyhľadávaná je aj Jasovská jaskyňa, jej výhodou je aj to, že leží zhruba tridsať kilometrov od Košíc.
Seriál: Letná dovolenka na Slovensku
Najviac návštevníkov tvoria Slováci, no ani ostatné národy sa nedajú zahanbiť. ,,Nasledujú Rusi a Ukrajinci, Poliaci a Maďari. Turistov z krajín bývalého Sovietskeho Zväzu sem vozia cestovky. Rovnako to bolo aj v minulom roku," vysvetľuje zástupkyňa správcu jaskyne Dagmar Sučová. Cestu si sem našli aj Nemci, či Holanďania, no tí chodia v menších skupinách. Celkovo videlo Jasovskú jaskyňu od apríla tohto roku 10 – tisíc návštevníkov, čo je rovnako ako vlani. Vtedy však jaskyňu po dlhotrvajúcich dažďoch zaplavila voda.
Jasovská skala, ktorá jaskyňu ukrýva, je výrazne porušená zlomovými poruchami a početnými puklinami, čo podmieňuje prevládajúci smer chodieb a do značnej miery aj množstvo chodieb v jaskyni. Jasovská jaskyňa dosahuje dĺžku 2811 m a vertikálne rozpätie 55 m.
Podzemné priestory sa vytvárali postupne vo viacerých vývojových fázach od najvyšších chodieb po najnižšie časti jaskyne v závislosti od vývoja doliny rieky Bodva. Vysoké meandrovité chodby so stropným korytom v hornej a strednej časti jaskyne vznikli koróznou a eróznou činnosťou rieky. Najnižšie časti jaskyne so zarovnanými stropmi vznikli rozpúšťaním vápenca v podmienkach pomaly prúdiacej až stagnujúcej vody.V nižších častiach sú dómy, siene a chodby so stenovými zárezmi a zarovnanými stropmi, ktoré zodpovedajú fázam stagnácie bývalej úrovne vodnej hladiny. Najnižšie časti jaskyne so zarovnanými stropmi vznikli rozpúšťaním vápenca v podmienkach pomaly prúdiacej až stagnujúcej vody.
Kolísanie hladiny podzemných vôd má za následok zaplavovanie najnižších častí jaskyne vrátane časti prehliadkovej trasy. Najnižšia úroveň hladiny jazera v jaskyni je 7 m pod úrovňou povrchového toku Bodvy, ktorej vody jaskyňou už nepretekajú. Občasné zaplavovanie dolných častí jaskyne v súčasnosti nezodpovedá kolísaniu hladiny Bodvy. Viaceré časti jaskyne dekoruje bohatá sintrová výplň. Pozornosť pútajú aj pagodovité stalagmity, stalagnáty, či kamenné vodopády, či bubny. Teplota vzduchu v jaskyni dosahuje 8,8 až 9,4 °C, relatívna vlhkosť 90 až 98 %. Mikroklímu jaskyne využívajú na terapiu aj klienti neďalekých kúpeľov Štós.
Z pozostatkov niekdajších živočíchov sa v jaskyni našli kosti jaskynného medveďa, ešte viac pozostatkov jaskynnej hyeny. ,,Tieto kosti sa tu ale dostali z povrchu naplavením, nie je známe, že by tieto zvieratá žili vnútri jaskyne, kde bol predtým problematický prístup," vysvetlila Sučová. Jasovská jaskyňa teraz patrí hlavne netopierom. Doteraz sa tu zistilo až 19 druhov, ktoré sa v jaskyni zdržujú najmä v zimnom období. Najpočetnejší je podkovár veľký a podkovár malý. Jaskyňa je jedným z najvýznamnejších zimovísk podkovárov veľkých na Slovensku. Z drobných bezstavovcov je vzácna šťúrovka Eukoenenia spelaea.
Jasovskú jaskyňu však v minulosti obývali aj ľudia a to už v období od neolitu, cez dobu bronzovú, železnú a rímsku. V stredoveku sa tu ľudia ukrývali v čase hroziaceho nebezpečenstva, hlavne vojen. Povesť hovorí, že že jaskyňu objavil niektorý z mníchov rádu premonštrátov v Jasove. Prvé zmienky o existencii tohto rádu rádu sa viažu práve na 12. storočie. Obyvatelia obce i kláštora ju využívali aj ako útulok. ,,V jaskyni sa zachovalo množstvo starých nápisov a kresieb. Nápis z roku 1452 zaznamenáva víťazstvo vojsk Jana Jiskru z Brandýsa. Ďalší letopočet 1576 v Dóme netopierov dokladá, že niektoré spodné časti jaskyne boli známe už v 16. storočí. V jaskyni sa našla dýka s cizelovaným ornamentom, ktorá zrejme pochádza z čias tureckej expanzie. Jaskyňu sprístupnili zásluhou predstaveného rádu premonštrátnych kanonikov v Jasove Alojza Richtera v roku 1846," doplnila Sučová, ktorá je jasovskou rodáčkou a jaskyňu dôverne pozná.
Slovenskému krasu dali názov krasové formy, pri ich vzniku je rozhodujúci korozívny proces, vznikli rozpúšťaním vápenca vodou. Na jeho území sú škrapy, krasové jamy (závrty), bogazy, úvaly, krasové priehlbne, krasové jamy a kopy. Škrapy predstavujú drobné krasové formy najmä na stráňach krasových jám a priehlbní, na krasových chrbtoch a kopách. Pri Kečove dokonca vytvárajú rozsiahlejšie škrapové polia. Krasové jamy sú uzavreté duté formy vo vápenci vytvorené rozpúšťacou činnosťou vody za vhodných podmienok. Najčastejšie sa priemer krasových jám sa pohybuje od 50 do 100 metrov a hĺbkou 10 až 15 metrov. Ich pôdorys je najčastejšie nepravidelne elipsovitý menej kruhovitý. Úvaly predstavujú formy, ktoré vznikajú spojovaním krasových jám. V Slovenskom krase sú typickými tiesňavami Zádielska a Hájska tiesňava. Územie pretínajú dve typické kaňonovité doliny a to kaňon rieky Slanej a kaňon Štítnika. Neodmysliteľnou súčasťou krasového fenoménu Slovenského krasu sú jaskyne a priepasti.
Okrem Jasovskej jaskyne ukrýva Slovenský kras tisíc ďalších, no väčšina z nich je neprístupných. Napríklad aj najnižšie položenú ľadovú jaskyňu na svete, ktorou je Silická ľadnica. Tursiti môžu využiť náučné chodníky v Slovenskom krase. Či už pri Domici, Prielomom Muráňa, alebo v Zádielskej tiesňave.
Užitočné rady
- v smere od Košíc je lepšie v Pereši odbočiť smerom na Jasov. Smerom na jaskyňu navádza značenie už tam.
- podrobnejšie informácie, či už o vstupnom, alebo otváracích hodinách nielen jaskýň v Slovenskom krase je najlepšie zistiť na stránke Správy slovenských jaskýň www.ssj.sk
v Jasove sa dá stráviť aj celý deň, blízko je skala, odkiaľ je úžasný výhľad, rybníky, kláštor Premonštrátov, či chodníky v Jasovkej dubine
- s ubytovaním nie je problém, menej náročných uspokojí autocamping, je tu aj ubytovanie v penzióne Starý mlyn
- na prehliadku kláštora sa treba ohlásiť vopred
- adrenalínovú možnosť prehliadky ponúka Krásnohorská jaskyňa. Treba však rátať s tým, že nie je osvetlená a prejsť treba nespevneným povrchom, či rebríkmi. Zvládnuť by ju však mal každý zdravý človek. Viac informácií je na stránke www.krasnhorskajaskyna.sk
Ďalšie atrakcie v okolí
- samotný Jasov ponúka viacero možností nenáročnej turistiky
v Turni nad Bodvou je kostol Nanebovzatia Panny Márie zo začiatku 14. storočia, ktorý ukrýva vzácne fresky z 15. storočia
- nad Turňou je zrúcanina Turnianskeho hradu, výstup je pomerne strmý, zrúcaniny, aj výhľad z hradného kopca však stoja za to
- Zádielska tiesňava upúta už pri pohľade z hlavného ťahu medzi Košicami a Rožňavou. Oplatí sa ňou prejsť
- aj v prípade nepriaznivého počasia sa dá navštíviť hrad Krásna Hôrka, mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, či kaštieľ v Betliari. Sú neďaleko od seba a dá sa tam stráviť celý deň