Rozľahlý areál na ploche 140 hektárov, z ktorých 116 hektárov tvoria lesy, ponúka vychádzku do minulosti, prítomnosti aj budúcnosti slovenského lesníctva.
„Lesy sú s človekom úzko spojené od nepamäti. Návštevníkom chceme ukázať, že to nie sú len stromy na rúbanie. Lesy totiž zasahujú do najrôznejších oblastí nášho života, ktoré si možno ani neuvedomujeme a treba sa o ne starať, aby sme ich zachovali budúcim generáciám,“ zhrnul poslanie skanzenu jeho vedúci Boris Pekarovič.
V tieni stromov aj slnečnými lúkami sa vinie náučný chodník s príznačným názvom Chodník lesného času. Má takmer štyri kilometre a 71 zastávok s informačnými tabuľami v slovenskom a anglickom jazyku.
Už na jeho začiatku upúta lesná kaplnka na malom návrší, ktorú sprístupnili tento rok a stala sa novou dominantou skanzenu. Zvonka aj znútra je pokrytá jedľovou kôrou. Nachádza sa v nej dvanásť drevených sôch svätých, z ktorých väčšina súvisí s lesmi a prírodou. Vybudovali ju podľa originálnej lesnej kaplnky v Hornej Bzovej.
Okrem historických lesných strojov, technológií ťažby dreva, poznávania stromov alebo základných informácií o pestovaní lesa a lesnom hospodárení putovanie po skanzene odhaľuje návštevníkom aj viacero zaujímavostí a prekvapení.
Medzi ne patrí napríklad drevený xylofón, na ktorom sa dá podľa nôt zahrať známa pesnička Horenka, horenka, hora, či pamätník významným osobnostiam slovenského lesníctva uprostred lesa v podobe visiacich kameňov s ich vyrytými menami. Najvýznamnejšie miesto v ňom má čiernobalocký rodák Jozef Dekret Matejovie. Ten už za Márie Terézie položil základy lesného hospodárenia založeného na obnove lesa, ktoré sa využíva dodnes.
Šumenie lesa a štebot vtákov dotvárajú pietnu atmosféru symbolického cintorína, venovaného obetiam náročnej práce v lesoch, ktorý patrí k najvyhľadávanejším zastávkam náučného chodníka. Na drevenej palisáde s tabuľkami je zvečnených takmer tristo mien. Zoznam obetí nie je stále úplný. Priebežne ho dopĺňajú podľa nových informácií získaných zo starých archívov či od príbuzných obetí z minulosti.
Vlani pietne miesto doplnila drevená plastika v tvare javorového listu, vyrobená z darovaného kusa javora priamo z Kanady. Má pripomínať všetkých Slovákov, ktorí zahynuli pri práci v lesoch v zahraničí.
Európsky punc dáva skanzenu Euroles. V ňom má každá členská krajina Európskej únie svoju tabuľku aj s rozlohou lesov. Na Slovensku lesy zaberajú 43 percent územia, čo nás radí k najzelenším európskym krajinám.
Na svoje si prídu aj deti. Pre ne vybudovali špeciálny náučný chodník s trinástimi zastávkami, ktorý ich nielen zabaví, ale aj poučí. Veľkej obľube malých návštevníkov sa teší diviačia miniobora, lesná víla opradená rozprávkovými tajomstvami aj lesnícky miniland asi so 60 drevenými postavičkami, znázorňujúcimi prácu lesníkov, život v drevorubačskej dedine i lesné zvieratká.
Veľa exponátov vrátane kaplnky, eurolesa, vrtuľníka, používaného na lesné práce, historických strojov, storočnej horárne s múzeom či symbolického cintorína sa nachádza na miestach, ktoré sú dostupné aj vozičkárom.
Návštevníci sa môžu do skanzenu doviezť aj historickou Čiernohronskou železničkou. Počas letnej sezóny pravidelne premáva z Chvatimechu pri Podbrezovej cez Čierny Balog až do konečnej stanice pri vstupe do skanzenu.
Skanzen patrí pod štátny podnik Lesy SR, ktoré ho vybudovali čiastočne aj s prispením občianskeho združenia Vydra a s obcou Čierny Balog pred deviatimi rokmi. Vydrovskú dolinu nevybrali náhodne. Okrem rodiska Jozefa Dekreta Matejovie a silných lesníckych i drevorubačských tradícií v Čiernom Balogu a okolí to bola aj samotná rozľahlá dolina, ktorá poskytuje všetky fázy rastu lesa, spôsoby jeho obhospodarovania aj starostlivosti oň.
Záujem domácich i zahraničných turistov sa z roka na rok zvyšuje. Vlaňajšia sezóna bola rekordná, keď skanzen navštívilo 58-tisíc ľudí. Všetko nasvedčuje, že tohtoročná bude ešte lepšia. Mnohí z nich sa sem vracajú.
„Dôsledná prehliadka pre bežného návštevníka trvá najmenej päť hodín, spravidla však prichádzajú tak na hodinku, dve. Väčšina z nich sa však hneď pri odchode rozhodne, že sa k nám ešte vráti, aby si dopozerali to, čo nestihli,“ dodáva Pekarovič. <Pe>
Užitočné rady
- parkovisko pred skanzenom je bezplatné
- do konca augusta je skanzen so službami sprístupnený od 8.30 do 17.30 h
- vstupné pre dospelých je jedno euro, pre deti 70 centov. Nikoho, kto nezaplatí, zo skanzenu nevyženú, je to však vec kultúrnosti návštevníka, či vstupné zaplatí. Dôchodcovia a zdravotne postihnutí majú vstup zadarmo
- časť skanzenu je prístupná vozičkárom
- netreba si so sebou nosiť občerstvenie, služby sú pri vstupe do skanzenu, kde sa nachádza aj infocentrum, ktoré ponúka informačné materiály a suveníry
- väčšie organizované skupiny, ktoré majú záujem o podrobnejší výklad nad rámec informácií na tabuliach náučného chodníka, treba nahlásiť vopred na skanzen@lesy.sk
- viac informácií na www.lesy.sk/skanzen
Ďalšie atrakcie v okolí
- historická Čiernohronská železnička, ktorá počas letnej sezóny premáva do Lesníckeho skanzenu každý deň, cestovný poriadok s nástupnými stanicami na www.chz.sk
- Dobročský prales, pre verejnosť uzavretý, na jeho hranici však vedie exkurzný chodník, odborný výklad so sprievodcom zabezpečuje OZ Vydra (www.vydra.sk)
- Bystrianska jaskyňa v Bystrej
- rekreačné stredisko na Táľoch
- sakrálne a kultúrne pamiatky v Brezne
- Heľpa, rázovitá obec s bohatými kultúrnymi tradíciami