Epidemiologické opatrenia sa postupne uvoľňujú, no odborníci pripomínajú, že by sme cesty do zahraničia mali dobre zvážiť a dovolenkovať radšej doma.
Mnohí preto okrem známych lokalít vyhľadávajú aj menej známe miesta, veď okrem takých skvostov, ako sú napríklad Vlkolínec, Levoča, Banská Štiavnica či Bukové pralesy Karpát v Národnom parku Poloniny, máme mnoho ďalších lákadiel – prírodné nádrže, jaskyne, vodopády či sakrálne stavby.
6 tipov od západu na východ
1. Skalné obydlia v Brhlovciach
V malej dedinke kúsok od Levíc je vysunutá expozícia Tekovského múzea, ktorá je dokumentom svojrázneho bývania v tomto regióne. Pôvod obydlí nie je celkom jasný, niektorí historici tvrdia, že si ich ľudia vybudovali ako miesto úkrytu pred Turkami, iné zdroje ich zasa spájajú s obydliami postavenými na dorábanie vína. Domy nebolo zvonku vidieť a dodnes patria k raritám ľudového staviteľstva.
Foto: SITA, Martin Havran
2. Šikmá veža vo Vrbovom
Mesto síce najviac preslávil Móric Beňovský, no k jeho koloritu patrí neodmysliteľne aj šikmá veža. Hoci v skutočnosti nejde o klasickú vežu, ale o zvonicu vedľa Kostola sv. Martina, domáci sa ňou radi popýšia. Naklonenie majú na svedomí dažde a slabé základy stavby. Vrch je v porovnaní so základom odchýlený bez jedného centimetra celý meter.
3. Šútovské jazero a Šútovský vodopád
Kúsok od Ružomberka priťahuje turistov krásnou tyrkysovou farbou a nádherným okolím Šútovské jazero. Jeho hĺbka dosahuje až pätnásť metrov a je ľadová aj v horúcom lete. Jedným z lákadiel Šútovskej doliny je najväčší vodopád Malej Fatry, jeho vody padajú z výšky 38 metrov a nachádza sa v nadmorskej výške 822 metrov.
Foto: SHUTTERSTOCK
4. Tesárske dúpence
Obec Hontianske Tesáre sa môže pochváliť pradávnymi skalnými skrýšami vytesanými do strmého pieskovcového svahu. Prvýkrát ich opísal Andrej Kmeť a pravdepodobne slúžili ako úkryt pred Turkami. Vnútri sú štyri väčšie skrýše vysoké asi dvesto metrov.
Foto: SHUTTERSTOCK
5. Slavošovský a Koprášsky tunel
Zaujímavé stavby sú od sebe vzdialené iba niekoľko kilometrov a majú zaujímavú minulosť. Slavošovský tunel je dlhý vyše dvoch kilometrov a má tvar písmena S. Stavali ho od roku 1941 do roku 1944, posledné úpravy urobili v roku 1949.
Foto: SHUTTERSTOCK
Jeho úlohou malo byť spojenie s územiami odrezanými od Slovenska po Viedenskej arbitráži, územia sa však v období dostavania tunela vrátili späť Slovensku. Materiál preň vyrobili aj hluchonemí kamenári z Kremnice, niektoré ručne opracované žulové kvádre majú dvesto kilogramov.
Koprášsky tunel postavili v roku 1941. Na rozdiel od Slavošovského je kratší, má len 245 metrov. Napriek dopravným a zásobovacím ťažkostiam ho postavili za niekoľko mesiacov. Smerová odchýlka tunela nebola väčšia ako 1 milimeter, v dĺžke sa stala chyba iba 2,5 milimetra a vo výške 7 milimetrov. Tunelovú rúru vyložili tvárnicami a slavošovský portál postavili z bieleho kameňa.
Foto: SHUTTERSTOCK
6. Morské oko
Najväčšie sopečné jazero u nás je ukryté v hlbokých bukových lesoch severne od obce Remetské Hámre a napája ho šesť stálych a niekoľko periodických potokov. Brehy Morského oka sú niekde mierne a piesočnaté, inde strmé a skalnaté. Jazero i priľahlé lesy boli vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu, vyskytuje sa tu množstvo vzácnych druhov rastlín i živočíchov.