No v blízkom okolí je známe vďaka gejzíru. Jeho jedinečnosť spočíva v tom, že je jediným studenovodným gejzírom v Európe. Na jeho výnimočnosti nič neuberá ani to, že vznikol vďaka ľudskej aktivite. Naopak, práve vďaka nej sa tunajší región môže pochváliť jedinečnou, teraz už prírodnou atrakciou, ktorá je od roku 1981 Národnou prírodnou pamiatkou. Na rozdiel od horúcovodných gejzírov, teplota herlianskeho má len 14 až 18 stupňov.
V Herľanoch fungovali najprv kúpele a práve tu sa ešte v 19. storočí, začala písať história gejzíru. Obec vďačí za svoj rozmach práve minerálnym prameňom, ktoré boli známe už v 17. storočí. Koncom 18. storočia venovali pozornosť tunajším liečivým vodám viacerí učenci, pričom zdôrazňovali ich balneologický význam.
Prvé kúpele tu vznikli práve v 18. storočí, už v roku 1859 boli vyhľadávaným kúpeľným miestom. Dokonca boli v Uhorsku považované za najlepšie vybavené a zariadené kúpele vôbec. Preto niet divu, že obec bola vyhľadávaným miestom, kam chodila na výlety aj uhorská šľachta. V čase najväčšieho rozkvetu dokonca mali kapacitu 500 lôžok. Liečili sa tu zažívacie, dýchacie a ženské choroby. Na kúpeľnú liečbu sa používala ohrievaná voda, na pitie slúžili štyri pramene. Málokto dnes už vie, že herlianske kúpele boli začiatkom minulého storočia v Uhorsku veľmi významné.
Svedčí o tom aj fakt, že v rokoch 1909 – 1919 boli zaradené do I. kategórie spolu s Piešťanmi, či Karlovými Varmi. Kúpeľom urobila koniec II. svetová vojna, po nej už slúžili ako odborárska zotavovňa. Od roku 1985 dodnes patrí celý areál Technickej univerzite v Košiciach a slúži na konanie pedagogických, vedeckých, športových, kultúrnych, či spoločenských akcií.
Problémom kúpeľov ale bola malá výdatnosť prameňov, v roku 1869 minerálne pramene už nestačili kryť spotrebu, preto vláda vtedy poverila geológa Viliama Zsigmondyho, aby navŕtal bohatší zdroj vody. Vŕtať sa začalo v roku 1870, prvá erupcia nastala o dva roky z hĺbky 172 metrov, pričom bola vysoká 4 metre. Ďalšia nastala o rok neskôr z hĺbky 375 metrov a bola taká silná, že dokonca prerazila strechu vrtnej veže. Keď vrt dosiahol 330 metrov, voda pri erupcii dosiahla výšku až 112 metrov. Vrt nakoniec zastaviliv roku 1875, keď dosiahli hĺbku 404,5 metra.
Intervaly erupcie boli vtedy 8 až 10 hodín. Dnes je dĺžka erupcie je 25 minút, výška erupcie dosahuje 15 – 20 metrov. Čas erupcie sa predpokladá podľa poslednej známej erupcie a je vypočítaný v intervale 36 – 38 hodín. Pri striekaní je mineralizovanou vodou vynášaný ílovitý sediment, ktorý obsahuje viaceré minerály.
Príčinou erupcií je oxid uhličitý, ktorý nasycuje vodu. Podľa geológov ide o artézsky prameň. Čiže určitý priestor sa naplní vodou a tá potom pod tlakom vytryskne. Ide ale o iné zdroje vody, ako geotermálne. V posledných rokoch bol problém aj vo výdatnosti prameňa, z ktorého vytryskne gejzír, predlžoval sa aj čas medzi erupciiami. Problém sčasti spôsobovalo suché počasie a nedostatok prirodzených zrážok.
Podľa starostky Herlian Jany Tóthovej za posledných dvadsať rokov návštevnosť klesla, hoci v posledných rokoch je to trochu lepšie. Okrem domácich turistov si sem cestu nájdu aj Česi, Maďari, Poliaci, občas sa objavia aj Nemci, či Taliani. ,,Je tu veľmi príjemné prostredie, aj samotný park vytvára výnimočnú atmosféru, kvôli ktorej sa sem ľudia radi vracajú," povedala starostka. Atmosféru oživili drevené sochy, ktoré tu autori vytvorili počas nedávneho sympózia rezbárov. Zašlú slávu kúpeľov, ktoré takmer zničila II. svetová vojna sa však žiaľ zrejme tak skoro nepodarí obnoviť.
„Snažíme sa nájsť spôsob, ako obnoviť nielen kúpele, ale aj vytvoriť celkovo lepšie prostredie pre turistov. Obec to ale sama nezvládne,“ doplnila Tóthová. Areál patrí Technickej univerzite a vrt je majetkom štátu. Ten sa žiaľ oň veľmi nestará. Napriek tomu tu práve z čias kúpeľov ostalo viacero prameňov, z ktorých si sem ľudia chodia nabrať liečivú vodu. Je to však na vlastné riziko, keďže nie sú sledované a neberú sa z nich vzorky na rozbor. Na druhej strane sa však nikto nesťažoval na problémy po vypití vody, práve naopak.
Od jesene pribudne pri neďalekých Čižaticiach ďalšia atrakcia. Občianske združenie Čerešenka tu postaví vyhliadkovú vežu. Práce sa začnú už v týchto dňoch, nová rozhľadňa bude mať na výšku vyše 11 metrov. ,,Inšpiráciou bol pre nás historický význam lokality vo vzťahu k bitke na rozhanovskom poli v roku 1312 a krajinárska výnimočnosť tohto miesta na rozhraní medzi Slanskými a Volovskými vrchmi. Rozhľadňa bude predstavovať aj pripomenutie si pamätnej bitky s výhľadom na možné miesto bojiska v údolí rieky Torysy, keďže mnoho ľudí o Bitke pri Rozhanovciach toho veľa nevie," informoval o zámeroch Viktor Dulina z občianskeho združenia Čerešenka.
Do Herlian sa dá pomerne jednoducho dostať autom, z hlavného ťahu medzi Košicami a Michalovcami treba odbočiť do Bidoviec. Odtiaľ už spoľahlivo navedie dopravné značenie. Hlavne pre vodičov novších áut však platí rada ísť radšej pomalšie, pretože cesta II. triedy hlavne v úseku medzi Bidovcami a odbočkou na Nižnú Kamenicu má na niektorých miestach rozbitý povrch. Do obce sa dá dostať aj autobusovou dopravou, treba si pozorne preštudovať odchody jednotlivých spojov.
Užitočné rady
- ku gejzíru sa dá v Herľanoch dostať jednoducho, značenie šípkami je vo viacerých častich obce dobre urobené
- interval erupcie gejzíru je každých 36 – 38 hodín, kto ju chce videiť na vlastné oči, získa presnejšie informácie v pracovných dňoch na čísle 055/696 41 22, alebo na stránke www.herlany.sk, kde je presné časové rozpätie erupcií Gejzíru
- areál bývalých kúpeľov, kde je aj gejzír je voľne prístupný, ide o vhodné miesto na výlet pre rodiny s deťmi, keďže nenáročné prechádzky sú možné aj po okolí v parku a blízkom lese
- pobyt v Herľanoch sa dá spojiť aj s turistikou pre náročnejších, okolité Slanské vrchy ponúkajú viacero trás
- kto chce, môže si so sebou zobrať aj fľaše či nádoby a nabrať si liečivú vodu z tunajších prameňov, nie je však hygienikmi kontrolovaná.
Ďalšie atrakcie v okolí Herlian
- blízko sú Rankovské skaly, odkiaľ je v prípade pekného počasia výhľad až za Košice a niekedy aj do Maďarska
- cestou späť sa dá pozrieť vzácny románsky kostol v neďalekej obci Svinica z 12, storočia, ktorý bol zväčšený v 14. storočí. V jeho blízkosti sú pod veľkými náhrobnými kameňmi pochovaní aj pradávni obyvatelia usadlosti a to až do 16. storočia. Ku kostolu kedysi viedla krížová cesta a pod kostolom v podzemnej krypte boli pochovaní pôvodní zemepáni obce. Traduje sa, že od krypty kostola viedla podzemná chodba k hrádku na blízky vrch Várhegy. Pravdepodobnejšie je, že viedla k vinným pivniciam pod kopcom s vinohradom. Areál kostola s pôvodným cintorínom je obohnaný mohutným múrom. Predpokladá sa, že prvé opevnenie mohlo byť vybudované ešte v časoch tatárskeho vpádu, ďalšie neskôr, v čase tureckého nebezpečenstva a stavovských povstaní, keď už hrádok na Várhegy zanikol.
- Blízko Herlian sú aj obce Rozhanovce, Hrašovík a Beniakovce, kde možno nájsť viacero pripomienok k Bitke pri Rozhanovciach, ktorá sa odohrala pred 700 rokmi. V obci Rozhanovce je múzeum venované bitke a nad Beniakovcami lúka, kde je pamätník s viacerými drevenými sochami a informáciami k tejto udalosti.