Túra za záhadami Slovanov

Na úpätí Považského Inovca je skryté miesto, z ktorého človek nechce odísť, kým nerozlúskne všetky záhady, ktoré tu zanechali slovanskí predkovia. Naozaj musel zvon z Bojnej, najstarší, aký bol kedy nájdený na Slovensku, preplávať spolu s írskymi mníchmi Lamanšský prieliv? Odkiaľ vlastne prišlo prvé písmo?

Slovanka sa modlí pri pozlátených plaketách. Múzeum skrýva tiež najstarší zvon. Našiel sa v lesoch pri Valoch, kde sa dá spraviť príjemná prechádzka.

Autor: Andrej Barát

Turisti si z Bojnej odnesú v hlavách viac otázok ako odpovedí. A to je lákavé. S ich zberom je najlepšie začať v Archeologickom múzeu Veľkej Moravy v srdci dediny v budove obecného úradu. Múzeum je v nových priestoroch, neopozerané a veľkosťou je síce skromné, no vo vitrínach skrýva desiatky fantastických archeologických nálezov, o ktorých môžete so sprievodkyňou Renátou Kramárovou debatovať celé hodiny.

K najvýznamnejším nálezom patrí spomínaný zvon. Je jedným z dôkazov, že kresťanstvo sa šírilo na území Slovenska ešte pred príchodom Cyrila a Metoda. Sprievodkyňa prehrá návštevníkom zvuk, ako kedysi znel a v krátkom umeleckom filme priblíži jednu z teórií, odkiaľ sa sem dostal. Možno z Írska, z centra včasnostredovekej zvonárskej výroby.

Tento zvon však nie je jediný, ktorý sa našiel v slovanskom hradisku. ,,Spolu s ním archeológovia objavili úlomky ďalších dvoch zvonov a srdce štvrtého zvona. Boli rozbité, čo možno naznačuje roztržky medzi samotnými Slovanmi. Nie každý sa chcel pridať ku kresťanstvu," prezrádza Kramárová.

Zaujímavé sú tiež detaily na slávnych pozlátených plaketách. Zobrazujú anjelov, sú na nich fragmenty starých písiem. Pochádzali síce z jednej šperkárskej dielne, no mali dvoch autorov. „Jeden predkresľoval motívy a druhý ich vytepával,“ dodáva sprievodkyňa. Tepec však predpísané línie celkom nedodržal, a tak sa stalo, že jedna postava má namiesto károvanej suknice pruhovanú.

Vzácne plakety sa zachránili v poslednej chvíli. Boli v rukách súkromníka, ktorý sa ich chystal predať do Nemecka a zrejme by zostali skryté v súkromných zbierkach. Slovenskí archeológovia sa o tom dozvedeli a vďaka Karolovi Pietovi sa ich podarilo získať a zostali na Slovensku.

Reštaurovali sa v nemeckých laboratóriách. Meď na nich bola už tak veľmi zoxidovaná, že by plakety bez ošetrenia vydržali už len pár mesiacov a potom by sa úplne rozpadli.

V múzeu je množstvo železných predmetov z každodenného slovanského života a laik medzi nimi môže prehliadnuť poklad – hrivny. „Išlo o staré platidlo a zároveň polotovar, z ktorého sa dal vyrobiť železný predmet. Na konci mali očko, muži ich často nosili zavesené na opasku,“ spresňuje sprievodkyňa. Menšou kuriozitou je nález železného skladacieho nožíka, ktorý fungoval rovnako ako dnešná „rybička“.

Po výklade o histórii Slovanov je čas pozrieť sa priamo na miesto činu, do lesov, kde sa týčia zarastené, ale stále mohutné Valy. Je to veľkomoravské hradisko, ktoré prekvitalo už v časoch Pribinu. V múzeu si môžete dohodnúť so sebou sprievodcu, ktorý sa tam s vami vyberie, najlepšie je zatelefonovať aspoň deň vopred. K Valom sa dá ísť pešo rovno z obce, čo trvá asi 2 hodiny, alebo autom. S terénnym vozom sa dostanete priamo na hradisko, inak zaparkujte radšej pri brode cez potok blízko chaty. Východiskovým bodom je Ranč pod Babicou, od ktorého návštevníkov sprevádzajú informačné tabule.

Na Valoch ešte stále pracujú archeológovia, ktorí sa ochotne rozrozprávajú o ďalších tajomstvách tohto miesta. Opevnenie je impozantné aj po tisícročí, dosahuje výšku 6 až 7 metrov. Pri vstupných bránach je dobre vidieť, ako sa val oblúkom stáča dnu. Na niektorých miestach je v zemi vidno zvyšky starých slovanských príbytkov.