Ulice v okolí Františkánskeho kostola a kláštora Sedembolestnej Panny Márie v Skalici sú zahalené do podmanivej vône vlašských orechov, mandlí a čerstvo upečeného trdelníka - asi najznámejšieho slovenského koláča s dierou uprostred.
Jedine v priestoroch skalického kláštora je možné kúpiť trdelník – originál, pretože.ho vyrábajú rovnako ako pred 200 rokmi. Koláč pečú na pahrebe z tvrdého dreva, kysne dvakrát, pričom treba dodržať špeciálnu teplotu v miestosti. Základnou posýpkou sú orechy a nie kokos či čokoláda.
Trdelník bol prvým slovenským výrobkom, ktorý získal ochranné zemepisné označenie od Európskej únie. Predbehol aj slovenskú bryndzu, oštiepok či parenicu. Označenie Skalický trdelník smú mať podľa tejto známky len trdelníky vyrobené na území ohraničenom riekami Morava, Teplica, Myjava a hranicami s Českou republikou.
S využitím starej receptúry ho pečú u spomínaných františkánov v čiernej kuchyni. Jej pomenovanie človek pochopí pri pohľade na začiernený strop. História trdelníka siaha podľa sprievodkyne Anny Kukanovej až do 18. storočia a viaže sa k menu grófa, generála a básnika Jozefa Gvadányiho. „Ten si do Skalice zobral so sebou kuchára so Sedmohradska spolu s receptom na trdelník,“ prezradila.
Za dve storočia sa jeho výroba v Skalici pozmenila minimálne. Akurát miesto pôvodného hruškového dreva sa na vykurovanie využíva drevo dubové a malý motor zas uľahčuje otáčanie trdiel, driev na ktorých je namotané cesto. Kedysi sa museli točiť ručne. Miestni si dávajú záležať na správnom podávaní koláča – krája sa na kolieska, netrhá sa rukou. V Skalici sa každoročne pokúšajú prekonať rekord v upečení najväčšieho trdelníka. Pri poslednom pokuse chýbal len jediný centimeter do dvoch metrov.
Františkánsky kláštor ponúka aj galériu či vinotéku. V jednej z miestností, v ktorej sa zachovala pôvodná výzdoba je koncertná sieň. V záhrade pri kláštore si môžu návštevníci prezrieť najzachovalejšiu časť stredovekých hradieb. Kedysi merali vyše dva kilometre a boli postavené v období, keď Skalica získala štatút slobodného kráľovského mesta. Dnes sa v ich tieni počas celého leta usporadúvajú koncerty.
Historické architektonické pamiatky sú roztrúsené po celej Skalici. Veľká časť z nich nesie rukopis národného umelca architekta Dušana Jurkoviča. K neprehliadnuteľným pamiatkam viažucim sa k Jurkovičovi patrí Dom kultúry, ktorý dodnes sa zachoval v pôvodnom stave. Dnes tu sídli expozícia Záhorského múzea. Rok 1650, kedy v Skalici prebýval Ján Amos Komenský, pripomína veža, prístavba Evanjelického kostola. Okrem zachovalej pamiatkovej zóny sa oplatí pozrieť si Mlyn bratov Pilárikových, Mestskú knižnicu, Karner sv. Anny či Farský kostol sv. Michala Archanjela zo 14. storočia, ktorý podľa niektorých prameňov stojí na základoch oveľa staršej stavby.
Tipy na ďalšie výlety
Užitočné rady
Kaplnka v Kopčanoch je zachovaná
...sprievodcov, ktorí vás... OMFG
Celá debata | RSS tejto debaty