Malá sieť podzemných úkrytov, po konflikte v roku 1975 zapečatená a zabudnutá, bola nakoniec znovu odhalená pri stavebných prácach v hoteli, nádhernej koloniálnej budove, ktorá bývala cieľom turistov i bohatej vietnamskej buržoázie.
Podľa Kaia Spetha, manažéra hanojského hotela Metropole, kolovali povesti, že sa bunker veľký 20 metrov štvorcových skrýva pod bazénom.
„Keď sme opravovali základy bazéna, povedal som stavbárom, aby kopali trochu hlbšie,“ spomína. Odhalili potom zaplavenú miestnosť. „Viete si to predstaviť? Cítil som sa ako Indiana Jones objavujúci prekliaty chrám,“ dodáva.
Bunker bol postavený v roku 1968 pod vtedajším hotelom Thong Nhat, ktorý vláda využívala na ubytovanie zahraničných delegácií.
Zdržiavali sa tu americká herečka Jane Fondová či aktivistka Joan Baezová. Ikona „protest-songu“ tu dokonca nahrala pieseň pri bombardovaní v decembri 1972, kedy Američania zasypali mesto počas dvanástich dní 20 000 tonami výbušnín. Zahynulo vtedy viac ako 1600 ľudí.
Pri počúvaní 21-minútového songu Joan Baezové Where Are You Now My Son možno počuť rachot dopadajúcich bômb. „Môžete počuť aj protilietadlové batérie umiestnené na opere vedľa hotela,“ uvádza Kai Speth.
Vo vojnou zasiahnutom meste boli tisíce takých bunkrov. Väčšina bola zničená, pohltená ekonomickým rastom. Zachovaných ich zostalo len niekoľko, napríklad ten za citadelou Thang Long, kde sa skrýval sám prezident Ho Či Min
Pozornému návštevníkovi však neuniknú ďalšie pamiatky po konfliktoch ukryté napríklad za starým stromom či za stánkom na ulici. V starom meste pripomína „stély hlbokej nenávisti“ deň, kedy vojaci koloniálnej armády zahájili paľbu na trhovisko, pri ktorej zahynuli desiatky civilistov.
Tu sa Do Thi Yen rozhodol umiestniť svoj „Stánok hlbokej nenávisti“, ktorý preberá názov pamätníka. „Niekedy musíme mŕtvym prejavovať úctu. Priviedlo mi to zákazníkov. Všetci moji zákazníci vedia, čo sa tu stalo,“ hovorí.
Ešte dôraznejšie to je zrejmé pri Štátnom restaurante číslo 37. Za 25 dolárov tu čašníci v dobových uniformách servírujú menu, ktoré tu bolo k dispozícii v 70. rokoch, kedy boli potraviny na prídel.
„Je to príhodné miesto na to, aby si starší ľudia spomenuli na pochmúrne roky a aby mladí pochopili toto historické obdobie, hoci nie všetky jedlá sú dosť dobré,“ napísala vietnamská spravodajská agentúra AVI.
V tejto krajine je 60 percent obyvateľov mladších ako 35 rokov, ti teda poznali len mier. Pokiaľ ide o cudzinca, má pre nich vietnamská vojna nádych akejsi púte.
Bob Devereaux, austrálsky diplomat, ktorý tu pôsobil v roku 1975, býval v hoteli Thong Nhat, z ktorého sa stal hotel Metropole. „Ak tu nájdete nejaké fľaše, potom to budú moje,“ hovorí so smiechom.
Potom spomína na kruté časy. „Ak sa ocitnete na takom mieste, ako je toto, priamo počujete bomby a uvedomujete si, aké obete títo ľudia priniesli,“ uvádza.