Napríklad v Iraku v porovnaní s Jemenom násilie, atentáty ani prepady neexistujú. Nie je potrebné starať sa o nič iné ako o plnené datle, ručne vyrábané výrobky či krásy Babylonu. „Cestovný ruch sa v Iraku rýchlo rozvíja, máme na to všetko, čo je potrebné,“ hovorí iracký minister cestovného ruchu Mahmúd Zubajdí. Podľa neho do krajiny denne prichádza viac ako 6-tisíc návštevníkov. Ide najmä o účastníkov náboženských pútí z krajín Blízkeho východu. „Teraz plánujeme rozvíjať aj cesty za kultúrnym poznaním,“ upozorňuje Zubajdí. Trvá na tom, že bezpečnosť návštevníkov je zaistená.Francúzsko má však iný názor, pretože ministerstvo zahraničných vecí zakazuje organizovať zájazdy do celej krajiny s výnimkou Kurdistanu na severe. Podľa Paríža inde ľuďom hrozia útoky a únosy.
Svetová organizácia cestovného ruchu UNWTO vedie štatistiku, podľa ktorej v roku 2010 Irak navštívilo 1,5 milióna turistov. Dnes je ich dvojnásobok, ale stále ide najmä o pútnikov, hovorí Muhammad Karím z cestovnej kancelárie Al-Manar. Nepáči sa mu, ako o Iraku informujú médiá. „Riziká treba brať vážne. Niektorým miestam sa treba vyhnúť, ale v podstate ľuďom odporúčame, aby išli kamkoľvek, ak sú zájazdy dobre zorganizované,“ povedal generálny tajomník UNWTO Talib Rifa. „Pre žiadnu krajinu neplatí celkové riziko, vždy ide o určité miesta,“ dodal.
V prípade Iránu sa nemecká cestovná kancelária Studiosus vyhýba hraniciam s Afganistanom a niektorým kmeňovým oblastiam. Inak je podľa jej zamestnanca Manfreda Schreibera Irán bez akéhokoľvek logistického a bezpečnostného rizika. Odmieta Irán porovnávať s Irakom alebo Afganistanom, ktoré sú podľa neho skutočne nebezpečnými krajinami. Francúzsko však cesty do Iránu okrem nevyhnutných prípadov neodporúča.
Studiosus rozšírila svoju ponuku o tri nové okruhy, ale zabezpečiť cesty do Iraku je vraj vzhľadom na infraštruktúru ťažké. Tak pre Irán, ako aj pre Severnú Kóreu podľa Schreibera platí, že ľudia sú zvedaví na krajiny, o ktorých stále počúvajú v médiách.
Nemecká cestovná kancelária BCT Touristik reagovala na želanie niektorých turistov, ktorí pri ceste do Južnej Kórey prejavili záujem zavítať aj k jej severnému susedovi. Kancelária preto skúša tomuto želaniu vyhovieť tým, že návštevníkov vezie z Južnej Kórey do Číny, odkiaľ sa dá do KĽDR dostať. „Nebudete však mať možnosť s niekým tam hovoriť, pretože ste stále v prítomnosti dvoch sprievodcov, nemá cenu o tom vyjednávať, ani sa snažiť hovoriť o politike,“ opisuje situáciu riaditeľ BCT Ulrich Bext. Keď sa vraj človek s týmto stavom zmieri, má akúsi malú šancu so svetom v KĽDR komunikovať.
Rífa hovorí, že turistika kvitne v krajinách, kde panuje mier a stabilita, ale existujú aj výnimky. Turisti, ktorí prichádzajú na západný breh Jordánu, podľa neho svojou prítomnosťou prispievajú k tamojšiemu mierovému procesu.