Tajomné gejše sa búria: Naše poslanie je dôležité, nie sme ako z filmov

V uzavretom svete štvrtí gejší v Kjóte, ktorých akoby sa zub času od 17. storočia takmer nedotkol, vedú mladé dievčatá asketický život, aby uchovali japonské umenie a zvyky v celej ich vycibrenosti, píše agentúra AFP.

14.11.2015 07:00
gejša, Japonsko suši, paličky, jedlo,... Foto:
Gejšu nik nesmie pristihnúť napríklad pri tom, ako sa napcháva zemiakovými lupienkami.
debata (2)

Zovreté v tesnom kimone a s bielo nalíčenou tvárou sa gejše, ktorým sa v bývalej cisárskej metropole hovorí geiko, elegantne pohybujú po dláždených uliciach štvrte Gion a putujú z jedného stretnutia v čajovni k druhému.

Gejše opúšťajú školu v pätnástich rokoch a začínajú ako pomocníčky v domácnosti, aby sa čoskoro stali gejša-učeníčkami nazývanými maiko. Ďalších päť rokov je zasvätených intenzívnej výučbe tradičného tanca, hry na japonské nástroje – klasickú citaru a citaru s tromi strunami šamisen – ale aj etikety a umeniu konverzácie.

Okolo dvadsiatich rokov sa tieto dievčatá stávajú geiko. Ich poslaním je baviť významné osobnosti, najmä pri večeriach a banketoch. Títo politici či obchodníci často nemajú potuchy o tom, koľko stojí večer s jednou zo 175 geiko v Kjóte, kým nedostanú tučný účet.

„Ľudia si predstavujú, že je to báječné, ale v skutočnosti je to tvrdá práca,“ zveruje sa sediac na podložke tatami v kjótskej čajovni slávna geiko Kikumaru. Dnes má tridsaťjeden rokov a spomína na svoje začiatky. „Obetujete svoju mladosť, aby ste sa stali gejšami, a niekedy máte chuť všetko nechať. Takéto pocity je však potrebné prekonať,“ hovorí.

Kruté je najmä náhodné stretnutie učeníčky s bývalými spolužiačkami. „Keď maiko idúca na nejaký banket stretne skupinu školáčok svojho veku v ich uniformách, predstavuje si, ako sa spolu veselo navečerajú, zatiaľ čo ona bude vysedávať na tatami. Nemá žiadny súkromný život a izbu zdieľa s tromi alebo štyrmi ďalšími dievčatami,“ vysvetľuje Kikumaru.

„Geiko má povinnosť uchovávať japonskú kultúru a tradície a pokračovať v nich. Musíme dbať na svoj imidž. Keď ideme von, musíme vždy myslieť na to, ako kráčame, ako sa správame. Je zakázané byť na Facebooku či niečom podobnom,“ uvádza.

Samozrejme, geiko nik nesmie pristihnúť napríklad pri tom, ako sa napcháva zemiakovými lupienkami. „Maiko nesmie ísť do podniku rýchleho občerstvenia alebo do obchodu, kde sa predávajú minisukne. Stáva sa však, že niekedy doslova umierame túžbou po lupienkoch. V takom prípade si oblečieme džínsy a nikým nepoznané si ich ideme kúpiť a tajne ich doma zjeme,“ smeje sa Kikumaru.

Predstavy o gejšiach sú často veľmi vzdialené skutočnosti a mnohé Kikumarine kolegyne boli zdesené filmom Gejša inšpirovaným románom Arthura Goldena, ktorý vzbudzoval dojem, že gejše sú ľahké dievčatá. Ak gejše z iných častí Kjóta a Japonska v minulosti niekedy tiež ponúkali sex, geiko z Gionu sa sťažujú, že si ich cudzinci pletú s prostitútkami.

„Vo filmoch sa samozrejme preháňa. Aké sú rozdiely medzi týmto filmom a skutočným životom gejše? Rozhodne zásadné,“ vyhlasuje Kikumaru. „Samozrejme, sú ženy, ktoré majú inú profesiu než geiko. Ale zmiešavajú nás s nimi. Geiko neponúka sex, je akousi dôverníčkou,“ dodáva.

Vzťah k mužom nie je poznačený žiadnym podrobením. „Gejše z Kjóta pôvodne bývali dcérami samurajov. Keď sa rozpadol feudálny systém, tieto dievčatá sa naučili umeniu baviť, aby podporovali svoju rodinu, ktorej pilierom sa stali,“ hovorí Kikumaru.

A ak gejša svojimi drobnými krôčikmi vždy nasleduje mužov, je to tak preto, že v minulosti bolo nebezpečné kráčať vpredu. „V skutočnosti to je veľmi galantné,“ vysvetľuje Kikumaru.

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Japonsko #Gejša