Omán, krajina s darmi od Alaha

Prečo práve Omán? A kde to vlastne je? To sú najčastejšie otázky, ktorými Slováci reagujú na informáciu, že ktosi navštívil túto málo známu krajinu na východe Arabského polostrova. Keď si zaumienite, že chcete stráviť dovolenku v arabskom svete, ale v jeho bezpečnej časti, kde nevládne dajaký stredoveký režim a súčasne by to nemalo byť v tieňoch sklenených mrakodrapov, potom vám toho v súčasnosti na výber veľa neostáva: Ománsky sultanát.

01.02.2016 07:00
Omán, arabský svet, moslimovia, Marneef Foto: ,
Sedem kilometrov dlhá pláž Mughsail so zlatým pieskom ústí pod bralami, ktoré sa dramaticky rútia do Arabského mora.
debata (7)

Ak sa chcete vyhnúť prehnanej komercionalizácii, podľa turistických agentúr treba ísť na juh, do guvernorátu Dafár. Čiastočne majú pravdu. Predstavte si ulicu v arabskom meste alebo souk (trh), kde nikto do vás nestrká, nenanucuje svoj tovar, nekričí, nežobre a neodpľúva si na chodník. Tak toto je Salalah, asi stotisícové centrum provincie Dafár a vlastne celej južnej, menej „civilizovanej“ polovice štátu.

Vo svete údajne 21. najbezpečnejší štát

Tak tvrdia oficiálne štatistiky OSN. Posledné pouličné nepokoje vypukli v rámci tzv. arabskej jari vo februári 2011 v prístavnom meste Sahúr na severe krajiny. Asi tisícka demonštrantov požadovala politické zmeny a lepšie životné podmienky, pritom vypálili policajnú stanicu a dva úrady. Bezpečnostné zložky zakročili, streľba do davu si vyžiadala prinajmenšom jednu obeť. Nastalo zatýkanie, ale odvtedy je tam ticho. Po búrke alebo pred ňou?

Zhodou okolností minulý týždeň Omán kvôli obavám z útokov militantov z Jemenu uzatvoril dva hraničné priechody. Vlani v novembri tam však vládol pokoj. Akurát keď sme išli na poznávací zájazd do hôr na juhozápad, odporučili nám vziať si pasy. Pre prípadnú policajnú prehliadku. V susednom Jemene totiž prebieha vlečúca sa občianska vojna, ktorá doteraz túto ťažko skúšanú krajinu stála okolo 6 000 ľudských životov.

Bielym mramorom obložené nádvorie novej mešity... Foto: Martin Krno, Pravda
Omán, arabský svet, moslimovia Bielym mramorom obložené nádvorie novej mešity sultána Kábúsa v Salalahe.

Nijakých bojovníkov sme našťastie nevideli, iba voľne pustené stáda tiav, trocha vychudnutých kráv a kozičiek. „Salaš“ v malom údolí s prameňom vody a akáciami, na ktorých sa hompáľali vtáčie hniezda v tvare gule, viedli dvaja Bangladéšania. Čerstvo nadojené ťavie mlieko bolo dobré, citeľne menej mastné ako kravské, preto z neho nerobia syry. Našu poznámku, že Mongoli vyrábajú z ťavieho mlieka aj alkohol, akosi prepočuli. Tu sme v islamskej krajine. Alkoholické nápoje, teda presnejšie pivo a víno, dostanete iba v hotelových reštauráciách k obedu a po večeri. Lepšie si je však vybrať si čašníčku kresťanku, napríklad takú Jersey z Filipín, lebo tie nalievajú víno oveľa ochotnejšie ako moslimky.

Éra Kábúsa bin Said al Said

S provinciou Dafár mala ústredná vláda problémy najmä na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia. Vypuklo tam povstanie na čele s marxistami a s podporou prosovietskeho režimu v Južnom Jemene. Sultánovi Taimurovi, ktorý krajinu udržiaval v medzinárodnej izolácii a totálnej zaostalosti, sa nedarilo rebéliu potlačiť. A tak sa v júli 1970 uskutočnil nekrvavý palácový prevrat, zvrhnutého sultána posadili na lietadlo do Londýna a moci sa ujal jeho syn Kábús bin Said al Said. Dodnes vládne. Nielen ako panovník, ale aj ako premiér, minister financií, obrany a zahraničných vecí, aj ako guvernér centrálnej banky.

Na demokraciu si síce veľmi nepotrpí, vládne prostredníctvom dekrétov, politické strany tu neexistujú, no 83-členná volená rada sa môže vyjadrovať k prijímaným zákonom a prípadne navrhovať zmeny. Čo prvé urobil na tróne? Zmenil názov štátu Maskat a Omán na Ománsky sultanát, aby sa tak aspoň formálne potlačilo bezkonkurenčné postavenie hlavného mesta.

V Zlatej uličke v Salalahe predávajú aj...
Kadidlo, voňavky, vyšívané čiapky, šály a iné...
+12V novom obchodnom centre firmy známej i na...

Do šiestich rokov s podporou vojsk svojich kolegov – iránskeho šacha, jordánskeho kráľa a Alžbety II. – znormalizoval situáciu v Dafáre. Vďaka objavu ropy a zemného plynu sa pustil do rozsiahlej prestavby infraštruktúr štátu. Uvedomil si, že ropné zásoby sa odhadujú iba do roka 2020, a tak treba pripraviť krajinu na iné časy. Veď ešte v 60. rokoch minulého storočia tu prekvital obchod s otrokmi, bola tu jedna nemocnica s dvanástimi lôžkami, dve základné školy a dva kilometre spevnených ciest. Dnes ich je 17-tisíc kilometrov, nemocníc šesť desiatok a stovky škôl. Veľa peňazí sa vynakladá na rozvoj turistického ruchu, ktorý už vynáša takmer toľko ako predaj ropy. Nové cesty, letiská, prístavy, hotelové komplexy, obnova historických pamiatok či majestátna budova opery so 120-členným orchestrom, lebo jeho výsosť zbožňuje hudobnú klasiku…

Muži a ženy, biele a čierne

Zdravotníctvo i školstvo sú pre občanov Ománu bezplatné vrátane štúdia na Kábúsovej univerzite a Technike v Maskate, dokonca aj štúdium v zahraničí vrátane leteniek hradí nadaným študentom štát. Týka sa to aj dievčat. Od 90. rokov minulého storočia majú ženy volebné právo, v roku 2004 sa ministerskej funkcie ujala prvá žena. Na rozdiel od iných arabských krajín v Ománe vidíte moslimské devy pracovať na letisku, v úradoch, bankách, obchodoch. Pravda, sú zahalené v čiernom.

Majú na sebe tri vrstvy šiat z ľahkých prírodných látok, ktoré im aj v najväčších horúčavách udržiavajú normálnu telesnú teplotu. Hlavný dôvod takého obliekania á la cibuľa  je však ten, aby krivky ženského tela nezvádzali pohľady cudzích mužov.

Vstupná hala do hotela zo dvadsať kilometrov... Foto: Martin Krno, Pravda
Omán, arabský svet, moslimovia Vstupná hala do hotela zo dvadsať kilometrov vzdialeného od mesta Salalah. Architekti použili prvky arabského staviteľstva a na osvietenie polodrahokam ónyx.

V meste sme mohli vídať rodinky, kde mladý muž a deti boli oblečení v rifliach najmodernejších značiek a matka v klasickom čiernom. Jedna chodila aj do našej reštaurácie. Bolo jej vidno iba oči spoza nikábu, preto boli sme zvedaví, ako bude na verejnosti jesť. Na naše prekvapenie si závoj stiahla pod bradu. Objavila sa pekná mladá tvár komplikovane našminkovaná. Iste pri tom ráno sedela hodiny. Všetko pre takúto krátku chvíľu? Alebo sa večer doma chcela páčiť manželovi?

Muži sa bežne obliekajú do jednoduchého rúcha s dlhými rukávmi, zväčša bielej farby, ktoré im siaha až k členkom. Pod tým nosia už len spodky a sandále na nohách. Pre Ománčanov je typický na ľavej strane od výstrihu umiestnený strapček nitiek, ktorý si zvyknú intenzívne naparfumovať. Keď sa priatelia zdravia objatím, jeden druhému túto drobnú okrasu ovoňajú.

Môžu nosiť so sebou aj šal – pruh látky, ktorý slúži na upevnenie malej zakrivenej dýky – chandžarn, ktorá je súčasťou štátneho erbu a vlajky. Keď sme si ju kupovali na ústrednom Al Husn Souku, zbadali sme na škatuľke nápis Made in China. Predavač nás ubezpečoval, že iba obaly na tieto národné symboly vyrábajú Číňania. Ale ktože mu uverí? Páni často nosia pokrývku hlavy, kus vlnenej či bavlnenej látky v tvare štvorca zavinutý do turbanu alebo vyšívaný čepiec s dierkami.

Muži v Ománe môžu mať aj štyri ženy. Teoreticky. Iba dve percentá z nich však „disponujú“ viac ako jednou manželkou. Sú s tým iba opletačky. Najmä finančné, lebo o každú sa musia starať rovnako. Keď kúpia nový  byt jednej, tak musia aj druhej, neexistuje, že by iba jednej darovali auto, to by bol hneď oheň na streche. Z asi tucta vodičov, ktorí nás sprevádzali na safari polopúšťou, iba jeden mládenec sa mohol pochváliť dvoma exotickými krásavicami. Počas dňa pri každej príležitosti driemal. „Načo by nám to bolo?“ chechtali sa jeho kamaráti.

Paláce sú nádherné. Vraj

Sultán Kábús sa zhodou okolností narodil v Salalahe v roku 1940, 18. novembra, vtedy sa oslavuje štátny sviatok. Už dva týždne predtým vysielali každý večer v televízii malú spartakiádu na jeho počesť. Hlavné sídlo má, pochopiteľne, v Maskate, ale aj v rodnom meste sú mu k dispozícii dva paláce. Jeden príručný blízko letiska a druhý v centre mesta i s plážou so strieborným pieskom. Tu stoja aj budovy regionálnych úradov a diplomatických misií. To všetko sa však schováva v rozsiahlom parku za vysokým múrom. Preto fotky vladárovho paláca nikde neuvidíte, ani v propagačných knihách. Každý pokus fotografov sa začína a končí pri vonkajšej bráne.

Slobodnému Kábúsovi v roku 1976 vybrali za manželku rozkazovačnú sesternicu. Nepadli si do oka, pomerne rýchlo sa rozviedli (to môžu urobiť aj normálni smrteľníci, dokonca i ženy niekedy iniciujú rozvod). Druhý raz sa oženil až v roku 2005, ale deti nemá. Možno je to dobré, lebo viac dbá o blaho celej krajiny. Jej pôvodní obyvatelia priznávajú, že sa majú dobre aj vďaka miliónu gastarbeiterov.

Na okraji jedného z veľkých geologických... Foto: Martin Krno, Pravda
Omán, arabský svet, moslimovia Na okraji jedného z veľkých geologických závrtov, dlhého asi kilometer, širokého 700 metrov a hlbokého 300 metrov.

Budovateľské úsilie sa zo severnej časti štátu presunulo sem na juh až v posledných rokoch. Široké promenády s parkmi už stoja, až teraz okolo nich stavajú verejné budovy, banky, obchodné centrá, za nimi vilové štvrte miestnej elity. Na druhej strane buldozéry zrovnávajú celé uličky neveľmi vzhľadných domčekov, ktoré tu napochytre nastavali kedysi v minulom storočí.

Unikátna vetva náboženstva

V centre budúceho veľkomesta vyrástla veľkolepá mešita i s priľahlou školou. Obložili ju bielym mramorom. Dnu prevláda okrová farba všetkých odtieňov. Majestátnu kupolu dopĺňa obrovský krištáľový luster. Sprievodca Džamál nám usilovne rozpráva o piatich pilieroch islamskej viery a vysvetľuje, prečo je to tolerantné náboženstvo. Ako tromf si na záver ponecháva otvorenie veľkej zlatej knihy Koránu so založenou kapitolou – súrou o prorokovi Imranovi, otcovi Mariyami, ktorej sa narodil prorok Isa, v Biblii označovaný za Ježiša. No a práve Imran má v Salalahe hrobku.

Tú nám neukázali, boli sme však pri inej. Na jednom kopci bola kvitnúca záhrada, v nej pomerne nová stavba s kupolou a dnu akési malé múzeum so symbolickým, asi päť metrov dlhým hrobom. Vraj na tomto mieste posledný raz videli živého proroka Jóba. Pred neveľkou svätyňou bol pod sklom odtlačok jeho šľapaje, asi dvakrát väčšej, ako je ľudská. Nuž, boží človek, veľký skutkami aj nohami.

O salaš na horskej planine, kam miestni...
Útes zo zlomenej arabskej pevninskej dosky nad...
+10Malá svätyňa pri „hrobe“ proroka Jóba, známeho...

V Biblii a Koráne sa v podstate opisuje rovnako: bohatého, úspešného a bezúhonného muža sa rozhodne Boh prostredníctvom Satana skúšať, psychicky i fyzicky deptať. A tak Jób postupne prišiel o majetok, o príbuzných, o priateľov, napokon aj o zdravie (to sú tie Jóbove zvesti), ale naďalej trpezlivo verí Najvyššiemu. A ten ho za to ocení, mnohé stratené získa späť a žije 140 rokov.

Omán prijal islam ešte za života Mohammeda, a to dobrovoľne, čo bývalo málokedy. Medzi unikáty tejto krajiny tiež patrí, že sunnitská a šiitská vetva sú tu v menšine, asi 70 percent obyvateľstva sa hlási k tretej odnoži – ku konzervatívnemu, ale umiernenému islamu označovanému ako ibádíja. Prejavuje sa to aj v tolerancii voči ostatným náboženstvám, takže v Maskate nájdete aj hinduistické, budhistické či kresťanské chrámy.

Rozlohou je Omán takmer taký veľký ako Nemecko. To má okolo 81 miliónov obyvateľov, Omán iba 3,6 milióna. Z nich podstatná časť žije v severnej, metropolitnej oblasti, tak sa dá predstaviť, aká nízka je hustota obyvateľstva v južných provinciách. Nielen kamenisté púšte, ale aj dlhé desiatky kilometrov pobrežia sú akoby bez duše. Pritom tretina obyvateľstva sú cudzinci, gastarbeiteri, ktorí nikdy nezískajú tamojšie obyvateľstvo ani spomínané bezplatné sociálne služby. Pochádzajú najmä z nearabských moslimských krajín, ako je Pakistan, Bangladéš (tí robia najtvrdšie práce), Indonézia, ale aj z Indie, Srí Lanky, sú tu však aj kresťania z Filipín či z východnej Afriky. V hotelových komplexoch hádam okrem manažérov, vodičov a turistických sprievodcov nenájdete v službe domácich.

Stádo tiav sa pasie na lúčinách, kde je však... Foto: Martin Krno, Pravda
Omán, arabský svet, moslimovia Stádo tiav sa pasie na lúčinách, kde je však viac škrapov ako polosuchej trávy.

Tento mix národov a jazykov nebol ani v minulosti pre Omán výnimočný. Veď od stredoveku až do konca 19. storočia bol regionálnou námornou a obchodnou veľmocou. Mal svoje prístavné osady a neskôr i kolónie od severného Mozambiku až po Čínu. Slávny ostrov Zanzibar s rovnomenným mestom získal nezávislosť od Ománu až v roku 1964, keď sa zlúčil s Tanganikou do terajšej Tanzánie. Krajina definitívne stratila svoje postavenie najmä po otvorení Suezského prieplavu, keď sa zruinovali takmer všetky prístavy, lebo námorné cesty sa posunuli na juh.

Škola geológie a klimatológie

Do Ománu si chodia užívať aj geológovia. Na juhovýchodnom pobreží krásne vidno, ako sa arabská pevninská doska 820 miliónov rokov posúvala, klesala, dvíhala a narážala na susedné dosky. Mohutné skaliská ako polámané napolitánky pre obrov odhaľujú jednotlivé vrstvy usadenín, vyvretých hornín i to, že prinajmenšom dva razy tu zavládla doba ľadová.

Keď sa Homo sapiens vybral z východnej Afriky do Ázie a odtiaľ do Európy, Austrálie a Ameriky, nešiel vraj na sever cez Sinaj, ale po východnom pobreží Arabského polostrova. V chladnejšej dobe, keď boli nižšie hladiny oceánov, bez problémov suchou nohou prešiel cez 28 kilometrov široký prieliv Báb el-Mandeb zo Somálska do Jemenu, odkiaľ pokračoval až k súčasnému Hormuzskému prielivu, ktorý je dnes hlboký iba 10 až 200 metrov. Nehostinné ománske pobrežie síce nemalo toľko vodných zdrojov, aby sa tam mohli kmene natrvalo usadiť, ale na púti im pomohli oázy s pitnou vodou i s lovnou zverou.

V Zlatej uličke v Salalahe predávajú aj... Foto: Martin Krno, Pravda
Omán, arabský svet, moslimovia V Zlatej uličke v Salalahe predávajú aj strieborné náhrdelníky vyzdobené kremnickými toliarmi s podobizňou Márie Terézie. Týmito veľkými mincami sa tu platilo ešte začiatkom minulého storočia.

Tejto teórii iste dávajú za pravdu tisíce bohatých obchodníkov a šejkov, ktorí sem každoročne prichádzajú medzi júnom a septembrom. Ide o ďalší unikát v arabskom svete – karéf, štvormesačný monzún z Indického oceánu. Vtedy prší každý deň. Útesy poskytujú scenériu mohutných vodopádov, vyschnuté korytá riek sa menia na riavy, priehlbiny na jazerá, celý kraj sa zazelená. Kým inde sú tie najhoršie horúčavy, keď sa ortuť v teplomere šplhá až na 50 stupňov Celzia, tu je príjemných 35 so záľahou vody.  Samozrejme, Európan, ktorý má dážď po celý rok, sem počas monzúnov nejde, ale paradoxne vtedy je tu všetko plné a ceny v hoteloch a penziónoch rastú až na trojnásobok toho, čo sa tu platí počas zvyšku roka.

My sme sem zavítali asi pol druha mesiaca po dažďoch, polosuchá tráva, kde-tu na kríku zabudnutý kvet či plod a kde sa intenzívne nepolievalo, tak sa už prášilo. Vraj do konca mája tu nespadne ani kvapka dažďa. Ako to tu asi musí vyzerať začiatkom júna? Časť monzúnovej vody zachytávajú na pobrežných nížinách v podzemných nádržiach. Preto tu môžu na plantážach pestovať datľové a kokosové palmy, banánovníky, papáje. Všetko ostatné sa dováža, ovocie a zelenina z Európy, hrozno a víno z Austrálie, zemiaky a ryža z Indie, biele melóny z USA.

Kadidlo, dedičstvo ľudstva

Vďaka podnebiu a špecifickej pôde sa darí stromu s latinským názvom Boswellia sacra, kadidlovník. Jeho produkty – žltozlaté zrnká vytvorené z miazgy, ktorá po bohatých dažďoch prýšti z konárov a na horúcom slnku tvrdne, sa už pred tisícročiami stali dôležitým vývozným artiklom, cenili sa viac ako zlato. Kupovali ju kňazi v egyptských svätyniach, starí Gréci, Rimania, Indovia, ako vieme z Nového zákona, jeden z troch mudrcov z východu priniesol narodenému Ježiškovi ako dar kadidlo. Rímsky spisovateľ Plínius starší v 1. storočí uviedol, že obchodovanie s kadidlom urobilo z obyvateľov Ománu jedných z najbohatších ľudí sveta.

Nádvorie Múzea krajiny kadidla (Dafár v južnom... Foto: Martin Krno, Pravda
Omán, arabský svet, moslimovia Nádvorie Múzea krajiny kadidla (Dafár v južnom Ománe) s kadidlovníkom v popredí.

V Salalahe zriadili špeciálne múzeum venované tejto rastline, ktorá pomohla k rozvoju obchodných vzťahov s polovicou vtedy známeho sveta. Dodnes patrí medzi hlavných odberateľov Vatikán. Pri náboženských obradoch a meditáciách sa používa v kombinácii s myrhou a balzamom, pri pálení vydáva korenistú vôňu. Je však aj dôležitou prísadou do voňaviek, telových krémov a zubných pást. Parfum Amouage je najdrahšia vôňa na svete, pripravuje sa z kadidla a ďalších 120 prísad. Samotné kadidlo má na ľudský organizmus relaxačné účinky, pozdvihuje náladu, zvyšuje pozornosť, znižuje úzkosť a pôsobí antidepresívne.

Spočiatku túto omamnú látku prepravovali na ťavích chrbtoch do Petry, Alexandrie či Gazy. Keď v ománskom meste Khor Rori postavili námorný prístav, väčšina surovín sa presunula na lode. Dodnes sa tu zachovali ruiny a skladiská, kde sa „dar od Alaha“ uskladňoval, aj časť hradskej, ktorou schádzali naložené ťavy, a pláne, kde stáročia tento vzácny strom pestovali. To všetko je súčasťou zoznamu historického dedičstva ľudstva UNESCO. Pamiatky z Ománu, najmä stredoveké pevnosti s dômyselnými studňami na severe krajiny, tam figurujú štyrikrát.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Omán #arabský svet