Zlatokopectvo, ktoré sa vymyká spod kontroly, chce do svojich rúk prevziať gabonský štát, a donútiť tak zlatokopov, aby mu odovzdávali svoje nálezy. Táto snaha však prichádza v nevhodnej chvíli – žltý kov je stále vzácnejší a do krajiny prichádza nová čínska konkurencia.
Pod pohorím Belinga na severovýchode Gabonu, v jednom z najdivokejších regiónov strednej Afriky, pracujú neúnavne muži od skorého rána do tmy. V pote tváre dobývajú zlatonosný piesok, nakladajú ho na vozíky a privážajú k širokým splachovým žľabom.
„Prichádzame ráno o siedmej a končíme o šiestej popoludní. Produkcia už nie je taká dobrá,“ hovorí Aboubakare Coulibaly z Mali, ktorý naloží až 200 vozíčkov za deň. Keď ide všetko hladko, jeho tím vyprodukuje deväť až desať gramov zlata.
Pláca 15 eur na deň
Prácu zlatokopov sprevádza monotónne vrčanie motorových púmp, ktoré vracajú piesok do rieky, keď sa z neho nezískali zlaté zrnká.
A nie je ničím výnimočným, že muži narazia na hady. „Nemáme však na výber, je to ťažká práca, ale živí nás to,“ vysvetľuje tridsaťjedenročný Gabončan William M'bouma, ktorý sa vrátil do rodnej dediny po tom, ako sa márne pokúšal dostať prácu v metropole.
V Libreville rovnako ako v provinciách nie je žiadna spoločnosť, ktorá by vychovávala alebo najímala mladých ľudí. „Aby sme nezostali bez práce, musíme si niečo nájsť, napríklad práve ryžovanie zlata,“ hovorí William M'bouma, ktorý zamestnáva päť až šesť robotníkov, ktorým dostávajú v prepočte asi 15 eur denne.
Hlavnú časť príjmov Gabonu tvorí export ropy. Nezamestnanosť postihuje viac ako 30 percent mladých ľudí, z ktorých mnohí potom končia v šedej ekonomike, ako je ryžovanie zlata.
Štát označil túto situáciu za archaickú a v roku 2014 odštartoval program odkupovania produkcie od drobných zlatokopov. Cieľom je lepšia viditeľnosť a lepšia kontrola tejto činnosti, uvádza Wesbert Moussounda, riaditeľ gabonskej agentúry pre ryžovanie zlata, ktorá je odnožou Rovníkovej banskej spoločnosti (SEM).
Päťdesiatpäť kíl zlata
V krajine vzniklo desať pobočiek, ktoré obchádzajú zlatokopov i na najneprístupnejších miestach. Agentúra tak za minulý rok získala od zlatokopov 55 kilogramov zlata. To je veľmi málo, ak uvážime, že v krajine sa ryžovaním zlata zaoberá podľa odhadov Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) okolo 10 000 ľudí.
Zlatokopovia, ktorí sú nútení predávať svoju produkciu štátu, tvrdia, že strádajú. „Predtým bol gram zlata za 20 000 frankov (asi 18 eur), no odvtedy, čo sú tu, klesla cena na 17 000 frankov (asi 15 eur),“ sťažuje sa Pierre Matamaya.
Pred niekoľkými mesiacmi sem prenikli lopatové nakladače, aby odrezávali ďalšie časti lesa. Rovníková banská spoločnosť, ktorá chce objaviť nové zlaté zásoby, podpísala partnerstvo s čínskou spoločnosťou Myanning.
Nevezmú zlato a neodídu?
Okrem zlata má Gabon ďalšie početné nevyužité nerastné bohatstvo, nachádza sa tu mangán, železo, urán, diamanty. To láka čoraz viac čínskych spoločností, ktoré zatiaľ pôsobia len v ťažbe ropy či dreva.
Projekt ťažby v najväčších ložiskách železa na svete, kde je ho podľa odhadov viac ako miliarda ton, bol zverený spoločnosti China Machinery Engineering Corporation (CMEC), v roku 2008 však uviazol na mŕtvom bode.
Spoločnosť Myanning má najímať miestnych zlatokopov. Mnohí z nich sú však skeptickí. „Od kedy sú tu, nevieme poriadne, čo robia. Kto nám zaručí, že nevezmú zlato a neodídu?“ zveruje sa jeden z nich.