„Je to dobré pre jeho svaly a rýchlosť,“ povie jeden z ošetrovateľov a ukazuje do vody, kde vodí na dlhom povraze pokojnú trojročnú ťavu z jednej strany na druhú.
Bazén je blízko ťavej nemocnice Sarb a vyzerá ako veľká stajňa so šikmými vstupmi do vody a z vody. Táto nemocnica je jediným podobným zariadením v Katare.
Leží tak ďaleko na západe, ako je to len v Katare možné. Cesta z ultramoderného hlavného mesta Dauhá sem trvá asi hodinu jazdy autom, ale inak je toto miesto od ruchu veľkomesta na hony vzdialené.
Leží až tam, kde dávno nie sú na dohľad mrakodrapy Dauhy a rozľahlé predmestia vystriedala púšť. A nájsť v púšti ťaviu nemocnicu si vyžaduje slušné schopnosti orientácie v mape.
Jedinou známkou jej existencie je stúpajúci počet ohrád s odpočívajúcími ťavami, ktoré lemujú prašnú cestu neďaleko nemocnice.
Pre jej odľahlosť však existuje dobrý dôvod. Je to nielen nemocnica, ale aj chovné stredisko pre ťavy, kde sa umelo oplodňujú samice prenesením embrya. A preto musí byť izolované, aby chránilo svoju cennú „úrodu“.
„Podobné stredisko potrebujete mať čo najďalej, a pritom dostupné pre potenciálnych užívateľov,“ vysvetľuje Ahmad Tibary, profesor veterinárnej medicíny, ktorý v Sarbe pôsobí ako konzultant.
„Na umelé oplodňovanie potrebujete pokoj, preto tá odľahlosť. Toto je koniec-koncov inštitúcia, kde sa rodia a kde prebývajú špičkové ťavy. Keď vykonávate prenos embryí, chcete na to mať čo najlepšie pretekárske ťavy alebo najlepší genetický materiál, a preto je to tu izolované a chránené,“ dodal.
Foto: Reuters, IBRAHEEM AL OMARI
V oblasti, kde sú ťavie preteky veľkým biznisom, je práca nemocnice Sarb stále dôležitejšia. Prvé ťavy, ktoré sa v tomto stredisku narodili, už v Katare pretekajú.
Tibary pripúšťa, že výskum rozmnožovania tiav trochu zaostával za obdobnou prácou s inými zvieratami, ale to už nebude platiť. „Myslím, že budúcnosť bude rovnaká ako to, čo zažívame u iných druhov zvierat,“ dodal.
Umelé oplodňovanie znamená, že majitelia tiav určených ako chovné jedince si budú môcť diktovať čím ďalej tým vyššie ceny.
Súčasnou veľkou hviezdou ťavých dostihov je šesťročný samec menom Al-Džazíra, ktorý by ako chovný samec mal „nevyčísliteľnú hodnotu“, zhodujú sa majitelia tiav, ktorí sa zišli na ťavej pretekárskej trati aš-Šahaníja. „Má viac fanúšikov než futbalista Messi,“ zažartoval jeden z nich.
Profesionálne ťavie preteky sa začali v Katare v roku 1971, sezóna zvyčajne trvá od septembra zhruba do marca. Chodí na ne viac ako 5 000 divákov, a len v Katare je zhruba 22 000 pretekárskych tiav; ďalších 55 000 chovajú v ostatných krajinách Perzského zálivu.
Ťavy zvyčajne začínajú pretekať vo veku dvoch rokov a okolo veku šiestich rokov prechádzajú do chovu.
Preteky sú dlhé štyri kilometre, u starších zvierat môže byť trasa až osemkilometrová. Samotné preteky sú hlučnou, búrlivou udalosťou – a nič pre slabé povahy.
Katarci usadení v terénnych vozidlách sa rútia pozdĺž piesočnatej trate zvyčajne len meter alebo dva od tiav, trúbia a revú na svoje zvieratá, aby bežali rýchlejšie.
Do vozidiel majiteľov sa snažia dostať fanúšikovia, aby boli čo najbližšie k dianiu. To všetko je hlučné, frenetické – a nehody nie sú žiadnou výnimkou.
Na chrbtoch tiav sedia maličkí robotickí džokeji, ktorí na diaľku dostávajú pokyny, aby ťavy popchli švihnutím.
Každú sezónu sa konajú v Katare tri veľké dostihy a ceny sú luxusné – napríklad vozidlá Mercedes Maybach za zhruba 185-tisíc eur.
„Keď niektoré z takýchto pretekov vyhráte, budete veľmi slávni vy aj vaša ťava,“ povedal AFP katarský majiteľ ťavy Sálim Marrí. Podľa neho však nejde len o veľké ceny.
Ťavie preteky sú populárne preto, že spájajú Katarcov s ich tradíciami. „Ťavie preteky a ťavy všeobecne sú veľmi dôležité pre našu krajinu a pre jej kultúru,“ dodal.