Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda, /archív
Polovica hlavného mesta Colombo a časť západného pobrežia je pod vodou. Okrem Colomba patria medzi najviac postihnuté oblasti aj turisticky známa Kalutara južne od Colomba na západnom pobreží a oblasť v okolí Kegalle. Z hlavného mesta armáda evakuovala 20-tisíc ľudí.
Po prvotnom šoku, keď sa šírili výzvy v zmysle modlenia sa za Srí Lanku, sa už ľudia spamätali: "Stop praying, start helping!“ (Prestaňte sa modliť a začnite pomáhať!) koluje výzva na Facebooku.
Na najviac postihnutých miestach pomáha srílanská armáda aj Červený kríž. Ľudia sa aktivizujú aj prostredníctvom sociálnych sietí, aby pomohli ostatným. Robia sa zbierky jedla a šatstva. "Práve sedím v helikoptére a rozvážame do postihnutých oblastí jedlo a vodu,“ hovorí Roshan, ktorý pracuje ako technik v srílanských vzdušných silách.
„V tejto chvíli sa vie o 52 mŕtvych a 132 nezvestných, ale tie čísla sa stále menia. Ľudia teraz potrebujú najmä čistú vodu, jedlo a nejaké oblečenie. Mnohí sa ukryli do svätýň alebo rôznych dočasných prístreškov. Treba ich nájsť.“
Pod vodou sú tisíce domov a niektoré oblasti sú inak ako helikoptérou nedostupné. Odhaduje sa, že záplavami je postihnutých pol milióna ľudí.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda, /archív
Zaliate sú aj miesta vôkol známych pamiatok v samotnom Colombe, ale aj jeho širšia oblasť, napríklad najvýznamnejšia budhistická svätyňa v Colombe Kelaniya Raja Maha Vihara.
Samotná stavba je však, našťastie, na vyvýšenom mieste. Mal ju navštíviť sám Budha počas poslednej zo svojich troch návštev ostrova a v januári sa tu vždy koná slávnostná náboženská procesia Duruthu Perahera.
„Tí, čo majú naplánované prísť v tomto období na Srí Lanku, sa nemusia báť,“ hovorí Manoj Peiris, ktorý organizuje ako sprievodca a šofér individuálne cesty pre Slovákov.
„Letisko je v prevádzke, Negombo je bezpečné. Nechoďte však do Colomba. Horské mesto Kandy so známym Chrámom svätého zuba je v poriadku, oblasť okolo Levej skaly Sigyria takisto, ale územie pod mestom Nuwara Eliya ako Ella a Haputale by som v týchto dňoch neodporúčal. Ani južné pláže. Najlepšie je teraz odísť na východné pobrežie.“
Pre individuálnych cestovateľov by bolo najlepším riešením prenajať si certifikovaného šoféra a sprievodcu, pretože na lokálnu dopravu sa nemožno spoľahnúť. Manoj sa z východného pobrežia, kde nechal na dva dni svojich klientov, aby trávili individuálne čas na pláži, vracal vyše desať hodín domov na západné pobrežie, kde býva.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda, /archív
Rozhodol sa nechať auto na východe a na cestu na opačnú stranu ostrova do Colomba použiť autobus a vlak. „K domu by som sa autom aj tak nedostal, pretože všetky okolité ulice sú zaliate vodou. Brodil som sa po pás. Susedia sú vytopení. Môj dom, našťastie, nie a ani nikto z našich známych nezahynul,“ vydýchol si.
„Dnes som v Anuradhapure, tu je to tiež v poriadku. Zajtra musím odviezť svojich klientov do Negomba a potom odprevadiť na letisko, aby mohli odletieť do Európy tak, ako to bolo v pláne. Hneď potom sa idem pridať ku priateľom a rodine, ktorí už zabezpečujú pre postihnutých balíčky s jedlom a fľaše s vodou.“
„My sme práve na východe Srí Lanky a je to tu v poriadku. Keď zaprší, tak len krátko podvečer. A je veľmi horúco,“ napísala na facebookovú stránku Sri Lanka by Bianka Slovenka Mirka, ktorá je práve s priateľom na Srí Lanke.
Počas presunu na východ im po celý čas pršalo a na niektorých miestach videli, ako cestári opravujú popukané cesty, na ktoré sa zosúval rozbahnený svah. „Náš šofér vtedy hovoril, že tieto dažde by mohli byť nebezpečné. Potvrdilo sa to,“ dodáva.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda, /archív
Monzúnové dažde a aj zosuvy pôdy nie sú na tropickej Srí Lanke ničím neobvyklým, tentoraz je však rozsah škôd výnimočný. Srí Lanka zažila svoje najhoršie časy počas občianskej vojny, ktorá sa skončila v roku 2009 a počas cunami na Vianoce v roku 2004, keď tu zahynulo 22-tisíc ľudí.
Niektoré fotografie zbúraných domov a sôch Budhu bez hlavy, v špinavej vode, zablatené mŕtve telíčka detí pripomínajú obrazy skazy z toho obdobia. Je neuveriteľné, že mnohí domáci sa aj v tejto situácii usmievajú a dojemne prenášajú v náručí, na plastových stoličkách či narýchlo zhlobených plavidlách starých ľudí a zvieratá.
„U nás doma, v krajine, kde sa takisto často vyskytujú prírodné nešťastia, som nikdy nezažil takú súdržnosť ako na Srí Lanke,“ napísal na sociálnu sieť turecký občan, ktorý žije na bývalom Cejlóne.
„Dnes som bol v Arpicu, veľkom kolombskom supermarkete. Len málokto tu nakupoval pre seba. Pred pokladňami stáli davy s košíkmi plnými fliaš s vodou a trvanlivých potravín – chlebom, práškovým mliekom, ryžou – všetko určené pre ľudí v núdzi. Keď som to videl, do očí sa mi tisli slzy. Som šťastný, že môžem žiť medzi takými ľuďmi, ako sú Srílančania.“