A práve v poslednej zo spomínaných krajín som mal možnosť vidieť túto niekoľkogeneračnú oslavu osobne.
Dračí festival je o pretekoch lodí, ktoré medzi sebou navzájom súperia o titul najlepšej posádky v mnohých mestách po celej krajine. Tá najlepšia z najlepších nakoniec postúpi na medzinárodne preteky a tam si bude môcť zmerať sily so súpermi z iných krajín.
Srdce bije „na plný plyn“
Tradične sa niekoľko dní pred samotným podujatím pripraví v mestách na rieke trať. Tá nemá presne stanovenú dĺžku. Niekde teda súperia posádky na 250 metroch, inde na 500 metroch a niekde aj na kilometri alebo dokonca dvoch.
Foto: Aleš Tvrdý
V pretekoch sú tri kategórie, na rieke sa plavia buď mužské, ženské alebo zmiešané posádky. Väčšie lode majú na prove bubeníka. Tak, ako ľuďom bije srdce, tak ho musí mať aj loď. Práve bubnovanie do rytmu je tlkot srdca každého plavidla, kde sa nachádza tento bubeník.
Jeho druhá úloha je spojená aj priamo s výkonom. Podľa rytmu bubnovania sa udáva frekvencia a zabezpečuje sa synchronizácia pádlujúcej posádky na lodi. Menšie lode si musia vystačiť bez bubeníka.
V týchto atraktívnych a populárnych pretekoch medzi sebou súperia aj jednotlivé školy a je to jedna z najdôležitejších udalostí roka. Spolu s Čínskym novým rokom a Jesenným sviatkom sa tak Festival dračích lodí radí k trom najvýznamnejším udalostiam lunárneho kalendára.
Krivda, smrť a zrod tradície
Pôvod tejto slávnosti má však smutné pozadie. Veľmi dávno, keď Čína a Taiwan ešte medzi sebou nesúperili o to, kto je kto, alebo či je niektorá krajina okupovaná tou druhou, žil básnik Qu Yuan (屈原). Bol veľmi múdry, ľudia ho mali radi a za svojho služobníka si ho vybral aj sám panovník.
Samozrejme, ako to býva v nejednom príbehu, aj básnik mal nepriateľov, ktorí mu nepriali nič dobré. Vladárovi poradcovia na Qu Yuana žiarlili, a tak začali na neho donášať a šíriť nepravdy. Panovník klebetám uveril a básnika vyhnal. Qu Yuan sa vrátil do rodnej dediny, no s krivdou sa nedokázal zmieriť. Jedného dňa sa rozhodol vziať si život. Zamieril k rieke a skokom z mosta ukončil svoje trápenie.
Ľudia, ktorí sa o jeho smrti dozvedeli, nechceli, aby jeho telo zožrali ryby. Preto začali hádzať do vody rybám jedlo – ryžu zabalenú do bambusového listu (tento pokrm sa je počas sviatkov až doteraz). To trvalo počas celej doby, kým ho ďalší dedinčania na lodiach neúspešne hľadali.
Odvtedy sa z toho stala tradícia a na počesť nešťastného Qu Yuana sa dodnes každoročne konajú preteky na lodiach.
Knedle, víno, postavené vajce
K súťaženiu patria aj ďalšie zvyky ako napríklad príprava a konzumovanie tradičných jedál. Najznámejšie sú knedlíky (粽子). Ide o ryžové trojuholníky plnené hríbmi, mäsom, arašidmi a vajíčkom, zabalené v bambusovom liste. Suroviny sa môžu meniť.
Niektorí ľudia zvyknú počas dračieho festivalu piť čínske víno vyrobené z kvasených obilnín a prášku z polodrahokamu realgáru. Veria, že víno vyplaví z tela zlých duchov, démonov a choroby.
Ďalšou z tradícií je povera v šťastie. Na pravé poludnie v prvý deň osláv treba urobiť niečo, o čom som si myslel, že je nemožné – surové slepačie, husacie či iné vajíčko sa postaví na špic. Komu zostane aj bez pridržiavania stáť, môže si spokojne vydýchnuť. Znamená to, že po celý rok bude mať len a len šťastie.
S poriadnou dávkou skepticizmu som sa vajíčkový test rozhodol podstúpiť aj ja. Po niekoľkých neúspešných pokusoch som čoraz viac naberal presvedčenie, že to naozaj nie je možné. Avšak zrazu vajíčko zostalo stáť! Od radosti som zatajil dych, aby som ho náhodou nesfúkol.
Okrem šťastia, ktoré by ma malo celý nasledujúci rok sprevádzať, som zistil ešte ďalšiu vec: Nech hocičo vyzerá na prvý pohľad absolútne nemožne a nereálne, treba to skúsiť. Nikdy si nemôžem byť istý tým, či pravdu mám alebo nie, pokiaľ to nevyskúšam. Keď naozaj chceme, dokážeme toho veľa, :-).