Petrolejové lampy ustúpili solárnym panelom, ručne šité topánky z hovädzej kože nahradili tenisky a na strechách stredovekých domčekov vybielených slnkom sa týčia satelitné antény.
Tradícia tohto starobylého kráľovstva susediaceho s Tibetom pomaly mizne a mladá generácia chce tieto zmeny urýchliť. Taký je aj Tsewang Norbu Gurung, ktorý žije v opevnenej metropole Lo Manthang.
„Spomínam si, ako sa tu pred desiatimi rokmi chytala nepálska televízia. Museli sme platiť 20 rupií (asi 20 centov) za to, že sme sa na ňu mohli u niekoho pozerať,“ hovorí Gurung.
Dnes majú takmer všetky domácnosti vlastnú televíziu dovezenú z Číny alebo Indie a mladí ľudia ako je Gurung trávia večery sledovaním bollywoodských filmov, tibetských drám alebo futbalu.
Gurung sedí v čajovni s priateľmi, oči má uprené na obrazovku, a rozpráva, ako v Lo Manthangu diaľnica zmenila život. „Predtým sa všetko – ryža, olej a ďalšie produkty – vozilo na chrbte mulov a cesta trvala niekoľko dní. Dnes to kamión privezie počas jedného dňa,“ citovala ho agentúra AFP.
Gurung, ktorý má obchod so suvenírmi, pracoval ako robotník na diaľnici, ktorú dokončili v roku 2014. Tá spája Mustang s Indiou a Čínou a pripomína časy, keď týmto regiónom prechádzal himalájsky obchod so soľou, vlnou a korením. Po celé generácie kupci putovali v karavánach cez túto vysokohorskú púšť.
V 18. storočí anektoval Nepál kráľovstvo Lo, ako sa vtedy nazývalo, a premenoval ho na Mustang. Tunajší kráľ si mohol ponechať svoj titul pod podmienkou, že uzná okupanta.
Do kráľovstva dlho neprišiel žiaden zahraničný návštevník. Bolo prístupné iba koňmo alebo pešo a obyvatelia boli izolovaní od všetkého vonkajšieho vplyvu.
Izolácia bola taká silná, že kráľovská rodina prvýkrát letela lietadlom až v roku 1995, a to do Spojených štátov a do Nemecka.
Chudobný princ vedie cestovku
Princ Jigme Singi Palbar Bista vyrástol v paláci s piatimi podlažiami a 108 miestnosťami, avšak bez akéhokoľvek luxusu. Pretože tam nebola elektrina ani drevo, kúrilo sa v paláci trusom jakov. „Nie sme ako iné kráľovskej rodiny,“ poznamenáva dnes šesťdesiatročný princ.
Keď v roku 2008 v Nepále nastolili republiku, Bista úplne stratil nádej, že zdedí trón. Jeho otec zostal posledným kráľom dynastie starej 600 rokov.
Princ dnes vedie cestovnú kanceláriu a svoj čas venuje aj rekonštrukcii paláca poškodeného zemetrasením z vlaňajšieho apríla.
Nepál sa snaží zachovať Mustang a jeho kultúru a obmedzuje počet turistov, napríklad tým, že za návštevu regiónu musia zaplatiť poplatok 500 dolárov (450 eur).
Mnohí sa však napriek tomu obávajú, že diaľnica ohrozí ich identitu. Mladí prestávajú nosiť tradičný odev a kupujú si džínsy vyrobené v Číne.
„Dôležité je zachovať našu kultúru. Ak sa tak nestane, nebude na Mustangu už nič zvláštne,“ hovorí Khenpo Kunga Tenzin, ktorý stojí na čele jedného kláštora. „Mali sme svoju identitu, vlastný štýl obliekania, ale všetko to pozvoľna mizne,“ dodáva.
Gurung ale verí, že budúcnosť nie je taká pochmúrna. „Keď vidím, že moja generácia už nepozná tradičné spevy a tance, trochu sa hanbím. Som však optimista. Veci sa zlepšujú, život je ľahší,“ hovorí.