Prekliaty banícky ostrovček Hašima je pochmúrnym svedkom minulosti

Hašima, malý japonský opustený ostrov, bol v roku 1960 najhustejšie obývaným miestom na svete, minimestom úplne zasväteným ťažbe uhlia pod morom, píše agentúra AFP. Spadá pod správu mesta Nagasaki.

18.03.2017 07:00
debata (1)

Ako sa loď blíži k brehom ostrova, jeho temné obrysy vystupujú z mora. Odhaľuje sa pevnina, ktorá sa podobá na obrovskú bojovú loď, vysoké budovy sú obohnané betónovou stenou.

V hre svetla a tieňov vystupujú ich popraskané fasády, okná bez skiel a kostry zo zhrdzaveného železa ako svedkovia prudkej industrializácie, ktorú Japonsko zažilo od polovice 19. do začiatku 20. storočia.

Ostrov Hašima, opustený a ponechaný napospas tajfúnom od uzavretia bane v roku 1974, sa v roku 2015 dostal na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Objavil sa tiež vo filmovej bondovke Skyfall.

Rozpad železobetónu

Z lode vystupujú turisti prísne strážení sprievodcami v červenom oblečení. Prichádzajúci však nijako nerušia dravé vtáky, ktoré lietajú nad strechami pokrytými zeleňou.

Šesťdesiattriročný Minoru Kinošita sa prišiel pozrieť na svoj drahý ostrov prezývaný Gunkandžima (obrnená pancierová loď) a na budovu, v ktorej sa narodil a ktorá je prvou japonskou stavbou zo železobetónu postavenou v roku 1916.

„Prišiel som sem už mnohokrát a zakaždým zisťujem, ako je moje rodné mesto v stále väčšom rozklade,“ hovorí.

480×160, 4×3

Až do trinástich rokov nepoznal nič iné ako tento miniatúrny ostrovček, ktorý meria 480 krát 160 metrov, aj s jeho školou, bazénom, trhoviskom, obchodmi, zeleninovými záhradkami na strechách, nemocnicou i väzením.

V tesnom labyrinte budov, kde samota neexistovala, žili štyri aj viac osôb v jednej miestnosti s rozlohou 10 až 12 metrov štvorcových. Najviac ľudí tu bývalo v roku 1960: takmer 5 300 osôb na ploche 6,3 hektára.

Podľa prefektúry Nagasaki to bolo v tej dobe najhustejšie osídlenie na svete. Bol to živý a solidárny svet podobajúci sa banským mestám Nord-Pas-de-Calais vo Francúzsku či ďalším v Belgicku a v Británii.

Výbuchy aj choroby

Rovnako ako ich európski kolegovia aj tu baníci dobývali uhlie za strašných podmienok: uhlie sa ťažilo celých dvadsaťštyri hodín v osemhodinových smenách až 1 000 metrov pod úrovňou mora.

„Vlhkosť vzduchu tu bola viac ako 95 percent, vzduch bol ťažký. K tomu pridajte uhoľný prach, ktorý sa miesil s naším potom. Smenu sme končili celí čierni, od hlavy až po päty,“ spomína sedemdesiatdeväťroč­ný Tomodžo Kobato.

Nehovoriac už o výbuchoch banského plynu a nešťastiach, ktoré za 84 rokov existencie bane stáli životy 215 mužov, a silikóze, choroby spôsobenej vdychovaním prachu.

Ostrov je tiež poznamenaný nútenou prácou Číňanov a Kórejcov z doby japonskej okupácie Kórey v rokoch 1910–1945 a Číny v rokoch 1932–1945.

Odškodnenie

„Gunkandžima je prekliatym miestom,“ povedal nedávno podpredseda čínskeho združenia osôb, ktoré prežili nútené práce, Čang Šan, podľa ktorého je štatút, ktorý ostrovu prisúdilo UNESCO, „zneucťovaním a šokom pre obete“.

Na ostrove vykonávalo nútené práce 204 Číňanov. Spoločnosť Mitsubishi Materials, nástupkyňa Mitsubishi Mining, ktorá prevzala ťažbu v roku 1890, začala s odškodňovaním čínskych robotníkov z japonských baní. Na mieste jedného z nich chce spoločnosť postaviť pamätník.

„Čínski robotníci si dnes želajú, aby japonská vláda uznala, čo sa dialo v minulosti, ako to urobila firma Mitsubishi,“ hovorí Čang Šan. „Nevzdáme sa,“ dodáva.

Tokio sa v júli 2015 zaviazalo, že urobí opatrenia vedúce k uznaniu toho, že v 40. rokoch minulého storočia bol veľký počet Kórejcov a ďalších odvlečený do Japonska proti svojej vôli a nútený pracovať vo veľmi tvrdých podmienkach.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Japonsko #bane #baníci #ostrovy