Bejrút má na rozdiel od ostatných miest Blízkeho východu celkom odlišnú atmosféru. Ak prichádzate do Libanonu zo sýrskeho Damasku, rozdiel zbadáte na prvý pohľad. Mesto pôsobí „európskejším dojmom ako iné mestá na Blízkom východe. A to nielen svojou architektúrou, ale aj životným štýlom. Je pritom miestom ostrých kontrastov. Na jednej strane ho možno považovať za jedno z najväčších stavenísk sveta, stavia sa všade a veľa.
Banky, obchody, celé obytné zóny. Moderná architektúra sa tu poníma s náležitou veľkoleposťou a vidno, že pri stavbách nie je dostatok financií žiadny problém. Na druhej strane nebýva zriedkavosťou, že vedľa hypermodernej budovy stojí dodnes rozostrieľaný dom ako boľavý znak minulosti. Stopy nedávnej občianskej vojny možno v podstate nájsť roztrúsené po celom meste. Hoci dnes je už takzvaná zelená línia, rozdeľujúca kedysi mesto na východný a západný Bejrút, oficiálne zrušená, reálne existuje dosiaľ. Preto Bejrút akoby mal dve centrá: vo východnom Bejrúte sa sústreďuje pri modernom administratívnom námestí Solidere a v západnom Bejrúte v okolí Americkej univerzity.
Paradox je, že sa hneď vedľa zelenej línie vinie Momot Street, ulica preplnená reštauráciami, kaviarňami a barmi, kde predovšetkým koncom týždňa naplno pulzuje nočný život. Mnohí milovníci večierkov tvrdia, že dnes treba ísť za naozaj kvalitnou zábavou do Berlína alebo práve do Bejrútu.
Mladí Bejrútčania radi využívajú aj pobrežnú promenádu Corniche, a to nielen na šport či posedenie v reštauráciách. Promenáda sa každý večer zaplní autami, v ktorých ľudia len tak debatujú alebo konzumujú prinesenú pizzu, a pritom z auta ani nevystúpia.
Pri návšteve Bejrútu sa oplatí výlet ku kostolu Notre Dame na Harise na severe Bejrútu. Hoci samotný kostol nie je ničím zvláštny, výnimočné je miesto, kde sa nachádza. Vypína sa vysoko na kopci nad mestom, kam sa ľahko vyveziete lanovkou. Výhľad na panorámu mesta jednoznačne stojí za to.
Byblos – najstaršie mesto na svete
Pri návšteve Libanonu rozhodne netreba nechať bez povšimnutia legendárny Byblos, považovaný za najstaršie mesto na svete a rodisko fenickej abecedy. Byblos ostal do dnešných čias očarujúcim staručkým mestom, kde nie sú historické vykopávky umelo zakonzervované v skanzene, ale tvoria súčasť mesta. Priamo v srdci Byblosu sa rozkladá romantický prístav s prominentnou reštauráciou Pepe Fishing Club. Majiteľ Pepe Abed dokázal z tejto na pohľad obyčajnej rybárskej krčmičky urobiť lokál, kam zavítali osobnosti a politici svetových mien ako Brigitte Bardotová či americký prezident John Fitzgerald Kennedy.
Fotografie prominentných Pepeho zákazníkov pokrývajú steny otvorenej reštaurácie a nájdete medzi nimi dokonca slovenských exprezidentov Michala Kováča a Rudolfa Schustera. Majiteľ Pepe, ktorý tohto roku zomrel, vysedával v reštaurácii každý deň a osobne vítal svojich hostí. Celebrity, dobrodruhov i obyčajných radových turistov. Napriek svojej povesti si totiž v reštaurácii môžu dovoliť poobedovať aj batôžkari.
Cédre – takmer stratený symbol krajiny
Libanonu sa hovorí zem cédrov a tento strom je vyobrazený aj na libanonskej štátnej vlajke. Kvalitné tvrdé cédrové drevo sa kedysi využívalo pri stavbe pyramíd a bolo jedným z hlavných obchodných artiklov tejto krajiny. Cédre vás uchvátia nielen veľkosťou a až výtvarnou krásou, ale najmä svojou omamnou vôňou. Dnes však musíte mať veľké šťastie, aby ste v Libanone céder vôbec uvideli. Najlepšie urobíte, ak sa za symbolom Libanonu vyberiete do hádam posledného cédrového lesa The God´s Cedar Forest, ktorý sa rozprestiera severozápadne od Bejrútu.
Baalbek – stopy po Rimanoch
Údolie Biká, neslávne známe ako hniezdo libanonského hnutia Hizballáh, leží východne od Bejrútu a skrýva jeden z najväčších komplexov rímskej antickej architektúry. História Baalbeku alebo tiež Heliopolisu, ako sa miesto nazývalo za čias rímskeho impéria, siaha do obdobia pred 5 000 rokmi. Pôvodne bolo pohanským centrom, neskôr ho Feničania premenili na chrám zasvätený bohovi Baalovi. V období Rímskej ríše sa v ňom uctievali tri rímske božstvá – Jupiter, Venuša a Merkúr. Jupiterov chrám s architektúrou typickou pre staroveký Rím sa zachoval dodnes a uchvacuje návštevníkov svojou monumentálnosťou a architektonickou krásou. Prechádzajúc sa pomedzi tisíce rokov staré zrúcaniny, človek sa cíti ako trpaslík. Napriek tomu, že návšteva Baalbeku je rozhodne silným zážitkom, od roku 2005 sa príliš neodporúča cestovať do údolia Biká, rovnako ani k južnej hranici s Izraelom a Sýriou a do blízkosti palestínskych utečeneckých táborov.
Libanon a jeho pohnutá história
Územie dnešného Libanonu, približne päťkrát menšie ako Slovensko, bolo osídlené už pred vyše 4 000 rokmi. V priebehu storočí sa v prevažne hornatej krajine vystriedali viaceré národy a dnes tvoria drvivú väčšinu obyvateľov Arabi. V roku 1944 bola vyhlásená Libanonská republika, ktorá sa dostala pod silný vplyv Francúzska. Éru pod krídlami krajiny galského kohúta charakterizoval nebývalý rozkvet, na Bejrút preto všetci dodnes spomínajú ako na Paríž východu. Obdobie prosperity a rozvoja prerušilo v roku 1975 vypuknutie občianskej vojny, do ktorej sa zapojili libanonskí susedia Izrael a Sýria. Konflikt trval dlhých šestnásť rokov a následne sa Libanon s vervou pustil do obnovy krajiny.
Relatívny mier však netrval dlho. Prítomnosť a zásahy sýrskych a izraelských vojsk, ako aj aktivity šiitského teroristického hnutia Hizballáh boli a sú kameňom pretrvávajúcich vnútropolitických sporov. V dôsledku konfliktov medzi Izraelom a libanonským teroristickým hnutím Hizballáh muselo vlani opustiť svoje domovy takmer milión Libanončanov, ktorí hľadali útočisko najmä v Sýrii. V južnom Libanone bolo zničených pätnásťtisíc domov a poškodené mosty a cesty, zničené elektrické vedenie a vodné nádrže. Napätú situáciu mal na svedomí aj vplyv Sýrie na Libanon a prítomnosť sýrskych vojsk v krajine. Tohto roku si Libanončania pripomenuli druhé výročie smrti premiéra Rafika Harírího, ktorý mal krajinu postaviť na nohy. Z jeho zavraždenia libanonská vláda obviňuje Sýriu, tá krajinu dlhé roky ovládala a stiahla sa z nej až po atentáte a cédrovej revolúcii, ktorá vyniesla k moci súčasnú vládnu garnitúru.
Kult Rafika Harírího
Podobizeň niekdajšieho libanonského premiéra Rafika Harírího vidieť v krajine na každom kroku. Nejde pri tom o uctievanie politika umelo presadzované niektorou z politických strán. Libanončania tohto človeka úprimne milovali a jeho smrťou sa ich obdiv len umocnil. Vnímali ho ako osobu, ktorej sa podarilo spojiť národ, a predovšetkým zosobňoval nádej na prosperitu. Harírího podobizne visia na stenách reštaurácií, v autách, v bytoch obyčajných ľudí, jednoducho všade.
Francúzština verzus angličtina
Vďaka niekdajšiemu vplyvu Francúzov ešte v šesťdesiatych rokoch väčšina Libanončanov rozprávala dvoma jazykmi – arabsky a francúzsky. Súčasný globálny rozmach angličtiny sa podpísal aj pod jazykovú vybavenosť Libanončanov, a tak sa dnes v krajine ľahšie dohovoríte po anglicky. Libanončania sú však známi svojou otvorenosťou, priateľskosťou a pohostinnosťou, preto prekonať jazykovú bariéru v podstate nie je ktovieaká ťažkosť. Ako sa hovorí, kto chce, ten si cestu nájde. Dôkazom tohto príslovia je vlastne celá táto úchvatná, i keď zložitá krajina.
FAKTY O LIBANONE
Oficiálny názov: Libanonská republika (miestny názov: Al Jumhuriyah al Lubnaniyah)
Geografická poloha: Blízky východ, na východe hraničí so Sýriou, na juhu s Izraelom
Hlavné mesto: Bejrút/Bayrűt (1 500 000 obyv.)
Rozloha: 10 452 km2
Štátne zriadenie: republika
Úradný jazyk: arabčina
Mena: libanonská libra
Počet obyvateľov: 4 146 000 (1997)
Náboženstvo: islam (60 %, z toho šiiti 53,4 %, suniti 35 %, drúzovia 11,6 %), kresťanstvo (40 %, z toho maroniti 62,5 %, ortodoxní 17,5 %, arménski katolíci 10 %, rímskokatolícke 10 % )
Rasové a národnostné zloženie: libanonskí Arabi (83 %), Palestínci (10 %) Arméni, Čerkesi (6 %), iné (1 %)
Zaujímavosti
Názov krajiny – Libanon existuje už 4 000 rokov a bol 76-krát spomenutý v Biblii.
Libanon je jediná krajina na Blízkom východe, ktorá nemá púšť.
Byblos je najstaršie mesto na svete.
Libanon má sedemnásť náboženských komunít,
70 % študentov študuje na súkromných školách.
V Libanone je pätnásť riek.
Hlavné mesto Bejrút bolo sedemkrát zničené a znovu postavené.
Zdroj: wikipedia cs.wikipedia.org/wiki/Libanon
