Ako prvá žena s amputovanou dolnou končatinou vystúpila na vrchol aj bývalá indická volejbalistka. Rovnaký výkon zaznamenali aj katarský princ či známa nepálska filmová hviezda. Špička Mount Everestu privítala aj prvú ženu zo Saudskej Arábie a prvú ženu z Pakistanu. Skúsení horolezci sa však sťažujú, že sa na Everest vydáva čoraz viac amatérov, cesta na vrchol je preľudnená a tvoria sa na nej nebezpečné rady.
Nórski horolezci Christian Elde a Trond Eilertsen popísali, že počas svojho záverečného stúpania na vrchol Mount Everestu z posledného výškového tábora strávili celých dva a pol hodiny čakaním v rade. Na niektorých miestach vznikali doslova chaotické scény, pretože v rozpätí niekoľkých hodín sa chcelo dostať na vrchol až sto ľudí. Rady sa podľa Nórov tvoria v kritických bodoch pod najpríkrejšími a technicky najnáročnejšími úsekmi.
„Boli tam aj takí, ktorí nemali veľké skúsenosti s horolezectvom, takže boli na ťažkých úsekoch pomalí a my sme museli stáť v rade. V prípade zlého počasia by to mohlo byť veľmi nebezpečné. Vyjsť na vrchol nám trvalo vyše desať hodín, pričom štvrtinu tohto času sme strávili čakaním v radách,“ povedal Elde, ktorý pochádza z Osla a pracuje na čiastočný úväzok ako horský vodca. Elde si všimol, že v základnom tábore boli dobrodruhovia, ktorí sa chystali na najvyššiu horu sveta, a pritom očividne nevedeli používať základné horolezecké náradie.
„Je to náročná hora. Kyslíkové prístroje a fixné laná sú veľkou podporou, ale aj tak sa pohybujete vo výške nad 8-tisíc metrov a najmenšia chyba sa môže skončiť tragicky. Niektorí ľudia, ktorých sme stretli, tu rozhodne nemali čo robiť,“ vyhlásil Eldeho kolega Eilertsen, ktorému sa podarilo už pokoriť najvyššie hory všetkých kontinentov.