Hitlerova horská chata Orlie hniezdo je dnes už pre každého

Keby sa bol toho Hitler dožil, iste by ho triafal šľak. Do Orlieho hniezda, ktoré ponúka najkrajšiu nemeckú vyhliadku, dnes prúdia davy turistov z celého sveta. Pohodlne sa vyvezú špeciálnym autobusom až ku vchodu do mramorového tunela, nastúpia do Hitlerovho luxusného výťahu vnútri hory a vystúpia v Kehlsteinhause. A tam si dajú bavorské pivo, wurst či café latte.

16.09.2015 07:00
Orlie hniezdo, Hitlerova horská chata,... Foto: ,
Orlie hniezho
debata (16)

V červenom autobuse so špeciálne upravenými brzdami to vrie ako v úli. Je plný maďarských penzistov a serpentínami sa šplhá zo štartovacej výšky 1 200 metrov až hore na Kehlstein. Práve tam, v nadmorskej výške 1 834 metrov, stojí slávna Hitlerova horská chata Kehlsteinhaus. V 40. rokoch ju akýsi francúzsky diplomat „prekrstil“ na Eagle's Nest, čiže Orlie hniezdo. Do konca druhej svetovej vojny už tento názov pre Hitlerovo reprezentačné sídlo prijal celý anglicky hovoriaci svet a v preklade sa uchytil aj v mnohých ďalších krajinách.

Aj vo mne to vrie, pretože pre hlučných dôchodcov nepočujem z nemeckého ani anglického výkladu ani slovo. Zato keď príde na rad maďarská verzia, autobusom sa rozľahne viachlasné pssst! Pupkatí dôchodcovia v sandáloch a bodré dôchodkyne v letných šatách zrazu stíchnu, no človek nehovoriaci maďarsky a netrpiacimi závratmi z výšky sa môže kochať už len dych vyrážajúcim výhľadom na strmé zrázy.

Ten, komu sa nechce stúpať šesťsto výškových metrov peši dobré tri hodiny, má totiž už len jednu možnosť: autobus. Hore vyrazia podľa potreby hneď štyri za sebou. Na cestu sa zmestí práve jeden autobus – v jedinom smere, s protiidúcim sa dá vyhnúť na jednom jedinom mieste, preto sú odjazdy smerom nahor aj nadol presne vyrátané. Po 20 minútach adrenalínovej jazdy vystupujeme. Pred nami je parkovisko, kam práve pešo dorazili aj zdatnejší turisti. Pešia cesta sa od autobusovej trochu odkláňa a za námahu človeka odmieňa nádhernými výhľadmi. Za slnečných letných dní sa dá z Bavorska dovidieť až do Salzburgu v susednom Rakúsku. Veď vzdialenosť medzi mestečkom Berchtesgaden v údolí a Mozartovým rodiskom je menej než 30 kilometrov. Čo by kameňom dohodil. Príroda peších turistov za námahu odškodní aj krásou v podobe vzácnych alpských kvietkov a tráv, z ktorých mnohé sú chránené.

Turisti, umelci a tí ďalší

Áno, horská kulisa je grandiózna – to vidia aj ľudia vystupujúci z autobusov na parkovisku. Uchvátila nielen Hitlera, ktorý si chcel všetku krásu uzurpovať pre seba a pre nacistické vedenie, ale aj mnoho celkom iných ľudí dávno pred ním. V Berchtesgadenskej kronike majú zápis už z roku 1791, keď si výhľad z Kehlsteinu na Berchtesgadenské Alpy vychutnával posledný kniežací prepošt Joseph Conrad von Schroffenberg. V 20. rokoch 19. storočia objavovalo miestne prírodné krásy čoraz viac umelcov, spisovateľov vrátane Nóra Henrika Ibsena. Častým námetom maliarov boli jazerá Hintersee a Königsee. Slávny je obraz vrchu Watzmann od romantického maliara Caspara Davida Friedricha…

Mestečko Berchtesgaden leží v najkrajnejšom...
Výhľad z Orlieho hniezda.
+14Orlie hniezdo, Hitlerova horská chata v Bavorsku.

Idylka sa zmenila po prvej návšteve Hitlera v roku 1923. Očarený alpskou krajinou sa rozhodol usadiť sa priamo pod Kehlsteinom v Obersalzbergu – ako už názov napovedá, kedysi sa tu ťažila soľ. Po uchopení moci v roku 1933 začal Hitler využívať Obersalzberg ako svoje súkromné sídlo, neskôr ho dal prerobiť na druhé vládne sídlo. Získaním stavebných pozemkov poveril Martina Bormanna. Ten si s tým ťažkú hlavu nerobil – baníci a obyvatelia Obersalzbergu boli k predaju buď donútení, alebo im pozemky vyvlastnili. Správa lesov musela v prospech štátu a nacistickej strany odstúpiť 670 hektárov kehlsteinských pozemkov. S výstavbou asfaltovej cesty na Kehlstein sa začalo v roku 1937 pod vedením generálneho inšpektora nemeckých ciest Dr. Ing. Fritza Todta. Dnes si vraj ťažko predstaviť podmienky, za akých 6,5 km dlhá a štyri metre široká cesta vznikala. Bolo treba prekonať 800 výškových metrov, postaviť päť tunelov a vo výške 1 700 metrov vysekať do skaly obratisko pre autá.

Gigantický dar Hitlerovi

Generálny inšpektor Todt dostal úlohu postaviť cestu začiatkom roka 1938. Termín na dokončenie celého projektu – cesty aj so samotnou horskou chatou na vrchole bol stanovený na 20. apríla 1939. Práve vtedy nacistický vodca oslavoval 50. narodeniny a Bormann mu Kehlsteinhaus chcel venovať ako gigantický dar.

Po Kehlsteine si možno urobiť okružnú... Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Orlie hniezdo, Hitlerova horská chata, Bavorsko, Nemecko, hory, Alpy, Po Kehlsteine si možno urobiť okružnú prechádzku, ktorá zaberie 75 minút.

Taká náročná stavba v takom neúprosne krátkom termíne? A to sa ani so stavbou nemohlo začať hneď. Najskôr sa muselo vymeriavať, preskúmať technické možnosti, a to všetko za najhorších poveternostných podmienok. V Alpách ležali snehové záveje, zo skál padali kamene, hrozili lavíny a práce brzdil aj mráz. To, že sa celú stavbu podarilo odovzdať v termíne, je len zásluha nasadených technikov, inžinierov a usilovnosti všetkých robotníkov. Na stavbe horúčkovito pracovalo tritisíc mužov. Kamene na oporné múry a mosty opracúvali talianski tesári len kladivom a dlátom. Bývali pritom v jednoduchých drevených prístreškoch prilepených na skalách. Martin Bohrmann, ktorý stavbe nepriamo šéfoval, však bol projektom posadnutý a donútil všetkých k neskutočným výkonom. Pre Bormanna bol projekt nielen symbolom Tretej ríše, ale aj novej stavebnej epochy.

Keď bola cesta hotová, z obratiska stavitelia do skaly vysekali tri metre vysoký, 127 metrov dlhý tunel maskovaný prírodným kameňom, ktorý ústil do okrúhlej, špeciálne utesnenej haly. Z nej sa dodnes nastupuje do výťahovej kabíny so sedadlami so zelenou kožou a stenami zo zrkadlovej mosadze. Výťah prekoná 124 metrov a vedie priamo do vnútra chaty Kehlsteinhaus.

Kozub od Mussoliniho, koberec od Hirohita

Takže turisti po prvotnom nabažení sa výhľadom z parkoviska zamieria do chladného tunela (tí s lepšou kondičkou môžu nahor pokračovať aj pešo) a v okrúhlej hale napriek tabuľke Zákaz fotografovania začnú blýskať fotoaparáty. Okrem maďarských penzistov sú tu zvedavci z celého sveta – od Ruska cez Kanadu až po Japonsko, a na výťah dokonca čaká aj netrpezlivý husky. Jeho štekanie sa ozýva tunelom, no senzáciechtivých turistov nič neodradí. Hor sa do výťahu, kde si chlapík, ktorého prácou je celý deň stláčať gombík – raz vezie ľudí nahor, raz nadol – číta nemecký bulvár. Manžel vtipkuje, že dlhšie články v serióznej tlači by za krátku jazdu ani nestihol prečítať.

To už vystupujeme z výťahu do impozantnej žulovej budovy, kedysi zariadenej cenným mobiliárom. V okrúhlej spoločenskej miestnosti s mnohými oknami dodnes stojí mramorový komín ako darček od talianskeho fašistu Mussoliniho. Japonský cisár Hirohito zasa Hitlerovi pri štátnej návšteve venoval cenný, 8 cm vysoký koberec. V chate nechýbala jedáleň, kuchyňa, strážnica a izba obložená borovicou limbou. Celé dielo staviteľov – cesta aj s chatou – stálo 30 miliónov ríšskych mariek. Majstrovské dielo, Hitler musel byť z daru dojatý. A ten výhľad na okolité štíty, jazerá, dediny! Nacistická propaganda obrázky malebnej horskej krajiny šikovne využila a Hitlera zobrazovala ako politika blízkeho ľuďom, priateľa detí a prírody, dobrého suseda, veľkého štátnika a osamelého vizionára.

Ako to bolo za nacizmu naozaj, môže návštevník zistiť v dokumentačnom stredisku dolu pod Kehlsteinom. Je v ňom výstava 950 fotiek, dokumentov, plagátov, filmových aj zvukových záznamov, ktoré objasňujú históriu.

Turisti prichádzajú z Bavorska i z celého sveta. Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Orlie hniezdo, Hitlerova horská chata, Bavorsko, Nemecko, hory, Alpy, Turisti prichádzajú z Bavorska i z celého sveta.

Hitler si však svoje Orlie hniezdo veľmi neužil. Sám ho navštívil asi desaťkrát (podľa rôznych zdrojov tu bol päť až 13-krát), pretože výstup nahor sa mu zdal časovo náročný a riskantný. Kritizoval, že výťahová šachta nie je bezpečná pri zásahu blesku a obával sa aj bombového útoku Spojencov. A bombový útok naozaj prišiel – 25. apríla 1945. Chata ho prežila bez zásahu, no Američania celé Orlie hniezdo obsadili a až do roku 1952 mali pod kontrolou. So spätnou platnosťou ho k 20. júnu 1948 dostal do správy slobodný štát avorsko.

Bavori si po vojne lámali hlavu, čo s neblahým nacistickým dedičstvom. Uvažovali, že Kehlsteinhaus vyhodia do vzduchu. Iní namietali, že zničenie azda najkrajšej nemeckej alpskej vyhliadky nemá zmysel. Možno by sa dala chata využiť a dať k dispozícii turistom? Keď sa v roku 1952 bavorská vláda rozhodla Kehlsteinhaus prenajať Nemeckému alpskému spolku, Američania nenamietali. Po desiatich rokoch sa ukázalo, že z turistických príjmov sa dala chata dobre udržiavať. Bavori prišli s nápadom založiť verejnoprospešnú nadáciu, ktorá dávala zisky z turizmu na podporu zdravotníctva, školstva a pamiatok.

Každý deň Orlie hniezdo navštívia dve až tri tisícky turistov. Klobása či zmrzlina, ktorú si dajú v niekdajšej Hitlerovej chate, teda ide k duhu nielen im, ale aj Bavorsku.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #Alpy #Bavorsko #Adolf Hitler #chata