Keď gorila ticho mručí, turista si môže vydýchnuť - pozdáva sa jej

Gorily, ktoré žijú v lesoch na prudkých svahoch rwandského sopečného národného parku, vyzerajú láskavo, ale zároveň hrozivo. Turista, ktorý na nich narazí, sa nevie rozhodnúť, či má pred nimi utiecť, alebo ich silno objať - čo sa však zásadne neodporúča.

20.09.2015 07:00
Gorily, Rwanda, národný park, prales Foto: ,
Sarah Scott a jej muž John z Anglicka medzi rwandskými gorilami.
debata (1)

Keď sa gorily škrabkajú na nohe, jemne pradú alebo si návštevníkov zvedavo obzerajú, pôsobia takmer ľudsky. Ale napriek tomu v sebe nedokážu zaprieť svoju zvieraciu povahu a príslušnosť k divokej prírode, píše agentúra AP.

„Nedá sa uhádnuť, čo si myslia,“ hovorí britský inžinier John Scott, ktorý sa už ako dôchodca vydal do týchto vysokých hôr, aby mohol pozorovať bytosti také blízke človeku. Záujem o gorily medzi turistami rastie, čo pomáha rwandskej ekonomike, ale pre opice to môže byť skazonosné. Ľudské choroby sú pre nich nebezpečné, takže v Rwande vznikol špeciálny zverolekársky tím, ktorý sa o choré alebo ranené zvieratá stará.

V 20. storočí počet týchto primátov prudko poklesol kvôli pytliackemu lovu a nákaze. Teraz začína goríl postupne pribúdať. Podľa odhadov žije v Rwande a susednom Kongu a Ugande 900 horských goríl.

Gorilia rodinka.
Turista Stephen Fernandez si fotí gorilu v...
+9Gorila v Rwande

V Rwande vydávajú denne povolenie na hodinové pozorovanie týchto zvierat 80 ľuďom. Požadujú za to v prepočte asi 650 eur. Pätina z týchto príjmov potom putuje školám, klinikám a komunitám.

Vlani sa prišlo na gorily pozrieť 20 000 ľudí, väčšinou z USA, Austrálie, Nemecka a Kanady. Do sídla národného parku prichádzajú veľké skupiny ľudí, ktorí sú dobre vybavení na horskú turistiku. Popíjajú kávu a čakajú, kým ich rozdelia do skupiniek po ôsmich, čo je maximum ľudí, ktorí smú na chodníky v hustom poraste vstúpiť naraz.

Vedie ich sprievodca, ktorý sa uistí, či je tempo primerané. Stúpa sa totiž do svahov, pomedzi zapletené liany a pŕhliacu žihľavu. Cesta za rodinkou, ktorú pomenovali Amahoro, trvá dve hodiny.

Sprievodca Ferdinand Ndamiyabo svojej skupine vopred vysvetlí pravidlá: Nenaťahujte ruky, hovorte ticho, nekašlite a nekýchajte smerom k zvieratám a držte sa od nich vo vzdialenosti najmenej siedmich metrov. Ak sa zviera vydá vaším smerom, prikrčte sa, nepozerajte sa mu do očí a vydávajte hrdlom tichý zvuk, ako keď kloktáte. Práve takto totiž gorily vyjadrujú priateľstvo.

Po výstupe sa pred nadšencami otvára paseka a na nej sa vynára skupinka ospalo vyzerajúcich goríl. Dve mladé spolu neohrabane zápasia, ďalšia prehrabáva šedivejúceho samca Gahingu, ktorý je vodcom rodiny Amahoro. Staršina sa nakoniec prevalí na chrbát, oprie si hlavu o pažu, zahľadí sa na fotoaparátmi ovešaných prichádzajúcich a pritom ticho mručí. „Šedivec hovorí ‚Žiadny problém, priatelia, odfoťte si, čo chcete‘,“ uisťuje Ndamiyabo.

So skupinou prišiel tiež Jean Bosco Nohel, ktorý pracuje v horách ako veterinár. Spozoroval, že samica Karisimbi, ktorá dostala meno po najvyššej zo sopiek v pohorí Virunga, kde gorily žijú, má zranené zápästie. Rana je našťastie len povrchová a netreba nijako zasahovať. To by znamenalo najprv zviera uspať a odlákať preč ostatných členov rodiny, aby mohol lekár pracovať. Ku skupinke patrí tiež samec Kajoriti, ktorý prišiel o ruku, keď uviazol v pytliackej slučke.

Na ohrozenie rwandských goríl upozornila Američanka Dian Fosseyová, ktorá ich dlhodobo pozorovala a naučila sa napodobňovať ich komunikáciu. Prežúvala rovnaké rastliny ako zvieratá a mohla sa tak priblížiť tesne k nim. Svoju prácu opísala v knihe Gorily v hmle, podľa ktorej bol natočený aj film. Fosseyovú zavraždili v roku 1985 v jej horskom tábore a pochovali ju v horách.

Rwandu v roku 1994 decimovala genocída, pri ktorej zahynulo až okolo 800 000 ľudí. Turisti sa tam vrátili až na konci 20. storočia. Domov tajomných goríl je vzdialený iba dve hodiny jazdy autom od rwandskej metropoly Kigali.

Ndamiyaboova skupina sa vydala na chodník v čase, keď sa zvieratá preberajú z ranného driemania. Gorily sa zrazu zoradili za vyľakanými turistami a takmer do nich narazili. Podľa Scottovej ženy Sarah taký blízky kontakt vzbudzuje v ľuďoch rešpekt. Gestá goríl síce vyzerajú veľmi ľudsky, ale zvieratá sú majestátne svojou veľkosťou a tiež silou. „Stačilo by, aby človeka len tresol, a bolo by po ňom,“ hovorí Sarah Scottová, ktorá si silu goríl dobre uvedomuje.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #gorila #Rwanda