Úrady by mali posudzovať aj kondíciu a skúsenosti záujemcov. Na chodník k vrcholu by sa tak po novom nemali dostať napríklad úplní horolezeckí začiatočníci či ľudia s vážnymi zdravotnými handicapmi. Informoval o tom spravodajský server BBC News.
„Všetci horolezci, ktorí sa chcú pokúsiť o pokorenie Mount Everestu, by mali mať skúsenosti zo stredne vysokých hôr,“ uviedol hovorca nepálskeho ministerstva turistiky Mohan Sapkota. Podľa neho by žiadateľ o povolenie na výstup na Everest mal mať za sebou aspoň jednu expedíciu na horu vyššiu ako 6 500 metrov.
Nepálska vláda na povoleniach na výstup zarába ročne milióny dolárov, po sérii nešťastí v posledných niekoľkých rokoch ale čelí kritike za zlú organizáciu výstupov.
V roku 2014 si jedno z nešťastí na Evereste vyžiadalo životy 16 šerpov. Tento rok predčasne ukončili jarnú lezeckú sezónu, keď mohutné zemetrasenie strhlo lavínu, ktorá zabila 18 horolezcov.
Novými opatreniami chce vláda v Káthmandu okrem iného ukončiť hazardovanie horolezcov v snahe dosiahnuť na Evereste rôzne svetové rekordy. Najmladší horolezec, ktorý stál na najvyššom vrchole sveta, mal 13 rokov, najstarší 80.
V roku 2006 sa Novozélanďan Mark Inglis, ktorý prišiel kvôli omrzlinám o obe nohy, stal prvým človekom s amputovanými dolnými končatinami, ktorý sa dostal na vrchol. O päť rokov skôr bol americký horolezec Erik Weihenmayer prvým nevidiacim, ktorý sa mohol pochváliť rovnakým výkonom.
„Myslím si, že by sme nemali vydávať povolenia ľuďom, ktorí sú slepí, nemôžu chodiť alebo nemajú ruky,“ vyhlásil Góvinda Karki z ministerstva turistiky. „Nejde o žiadnu diskrimináciu. Výstup na Everest nie je zábava,“ dodal.