Do Grécka v zime? Objavte obydlia zo skál a kláštory v oblakoch, kam sa mnísi šplhali

Jedny aj druhé vznikli vďaka Turkom a ich dobyvateľským chúťkam. Tie neboli po vôli mníchom ani Grékom, ktorí chodili za robotou do zahraničia. Tí prví si postavili kláštory na vysokých skalách, takmer v oblakoch, tí druhí použili skaly ako stavebný materiál pre svoje príbytky. Ak sa rozhodnete navštíviť Grécko, bola by škoda pripraviť sa o zážitok, ktorý na vás čaká v Meteore a v Papingu.

25.10.2016 07:00
Grécko, kláštor, Meteora, Paping, Varlaam Foto: ,
Kláštor Varlaam
debata (1)

Nemusíte hneď sadať na motorku a vydať sa na štyritisíc kilometrov dlhú jazdu po Balkáne, kde boli Meteora a Papingo len dvoma z našich desiatich zastávok. Väčšina cestovných agentúr podniká na tieto miesta fakultatívne výlety z neďalekých prímorských letovísk v Chalkidikách, ale aj zo Solúna, teda z Thesaloník.

Ak si chcete v pokoji pozrieť interiér aspoň troch zo šiestich kláštorov, užiť si atmosféru neďalekého mesta Kalambaka a vychutnať pohľad na unikátne stavby pri vychádzajúcom aj zapadajúcom slnku, je lepšie prespať v niektorom z veľkého množstva hotelov alebo apartmánov v dedinke Kastraki.

Medzi nebom a zemou

Prichádzajúc do Kastraki nás upútajú hlboké brázdy, vyhĺbené dažďovou vodou, ktorá strhávala pôdu z priľahlých kopcov. Viditeľné sú aj pozostatky nánosov zeminy pri cestách, ktoré už niekto z komunikácie odpratal.

Hádame, že krátko pred naším príchodom tu musela byť silná búrka, keď sa pred nami objavia majestátne pieskovcové skaly. Na ich vrcholkoch, akoby medzi nebom a zemou, stoja v pohorí Pindos kláštory Meteora. Patria k najdôležitejším a najväčším v komplexe pravoslávnych gréckych kláštorov. V roku 1988 boli zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Skalné príbytky začali budovať v sedemnástom...
Nemusíte hneď sadať na motorku a vydať sa na...
+7Veľké Papingo

V dedinke Kastraki aj v mestečku Kalambaka sa život krúti okolo turistov. Hotely, apartmány na prenájom, kempingy aj karavan parky, to všetko prináša peniaze. V reštauráciách a tavernách si pochutíte na typických gréckych jedlách. A potom príde na rad frappé či baklava, taká sladká až to bolí.

Pri zapekanej plnenej paprike a musake sa pustíme do debaty s mladým čašníkom. Georgios je miestny, v Solúne študuje cestovný ruch a v lete pracuje v rodinnom podniku ako čašník. Medzi rečou spomína aj silné lejaky, ktoré sa oblasťou prehnali deň pred naším príchodom a trvali v kuse päť dní. Minuli nás len o kúsok…

Kláštory postavili mnísi na vrcholoch neprístupných skál, vlastne skalných stĺpov, či stolových hôr. Prírodné útvary z hnedého pieskovca vznikli pred 60 miliónmi rokov v treťohorách. Mnísi a pustovníci sa v 11. storočí začali najskôr usadzovať v okolitých pieskovcových jaskyniach. Dnes ich ako prechodné stanice využívajú najmä skalolezci.

V hlavách mníchov sa postupne rozvíjala myšlienka vybudovať na skalách kláštory a tak byť čo najbližšie k Bohu. Keďže Grécko v tom čase obsadzovali dobyvační Turci v snahe rozšíriť Osmanskú ríšu, kláštory slúžili ako izolácia od okolitého sveta, civilizácie, ale aj bezpečné miesto, ktoré ich chránilo pred dobyvateľmi.

Grécke skalné krásy Foto: Jana Kollárová, Pravda
Grécko, Meteora, Papingo, kláštory, domy, skaly Grécke skalné krásy

Našou prvou zastávkou je kláštor Megalo (veľký) Meteoro (vznášajúci sa), dnes známy ako Grand Meteora, ktorý založil v roku 1356 mních Athanasios z polostrova Atos. Podľa legendy vyniesol Athanasiosa na jeden z vrcholkov hôr anjel. Počas 15. až 16. storočia vzniklo ďalších 23 podobných kláštorov. Pomenovanie Meteora sa ujalo aj pre všetky ostatné, hoci každý z nich má svoje vlastné meno.

V 18. storočí sa začali mnísi sťahovať do mníšskej republiky Athos. Trvalo obývaných rehoľníkmi ich zostalo len päť. Mnohí mnísi kláštory neskôr opúšťali aj preto, aby si uchovali svoje odlúčenie od sveta, pretože ich sprístupnením pre turistov svoju izoláciu stratili.

Výstup po rebríkoch

Pri pohľade na majestátne kláštory vo výške niekoľko sto metrov neveríme, že tieto stavby postavili chudobní mnísi bez novodobej techniky. Každé jedno brvno, každú skalu, z ktorých sú kláštory postavené, vyniesli muži na svojich chrbtoch v košoch. Neskôr si pomáhali kladkou, ktorá aj dodnes slúži na zásobovanie.

Mnísi sa dostali do kláštora len po rebríkoch (ktoré pri hroziacom nebezpečenstve jednoducho vytiahli) alebo ich vyťahovali nahor v sieťach. V podobných sieťach sa dodnes dopravujú nahor zásoby. Dnes sa turisti nemusia šplhať po lane ani liezť po rebríkoch. Do kláštorov sa dá dostať pohodlne po kamenných schodoch.

Skalné mestá Foto: Jana Kollárová, Pravda
Grécko, Meteora, Papingo, kláštory, domy, skaly Skalné mestá

Ku kláštoru Megalo Meteoro, dnes múzeu vo výške 534 metrov nad morom, ich vedie asi 250. Nie je to výsledok nášho pozorného rátania, údaj máme z prvej ruky – od recepčnej z hotela v dedine Kastraki. Dáma ako vystrihnutá zo starých anglických filmov nás upozornila aj na ďalší kláštor – Holy Trinity (Svätej trojice), v ktorom sa nakrúcali scény jednej z bondoviek.

Výstup na vrchol skaly trvá približne desať minút. Zvládnu ho aj seniori, ktorí, ak nevládzu, chytajú druhý dych na medziposchodiach. Poučení internetom, recepčnou a skúsenosťami z iných cirkevných pamiatok, nechávame tričko na ramienka a krátke nohavice v hoteli.

Do kláštora sa vyberáme zo zahalenými ramenami a dlhými nohavicami. Ženám stačí pareo uviazané okolo pása. Nemusíte zúfať, ak so sebou žiadne nemáte. Pri vchode do kláštora si z kopy „handier“ vyberiete tú, ktorá vám padne do oka.

Interiér kláštorov je približne rovnaký. Pozostávajú z izieb pre mníchov, modlitební, kostola, kuchyne a jedálne. Miestnosti v kláštoroch zdobia fresky, scény z pekla a utrpenia mučeníkov sú plné useknutých hláv, tiel prebodnutých dýkou, ukrižovaných, bičovaných a upálených.

Kuchyňa s ohniskom, s rôznymi miskami a naberačkami čarovne nasvietenými presvitajúcimi lúčmi slnka vtiahnu návštevníkov Veľkej Meteory do stredoveku. Kaplnke plnej zlata a drahého dreva dominuje obrovský luster. Sú tu uložené aj vzácne rukopisy a umelecké diela. Kláštor ponúka neopakovateľné výhľady. Akoby ste na okolité skaly a ostatné kláštory pozerali z oblakov.

Ďalším obľúbeným a druhým najväčším kláštorom, ktorý stojí za návštevu, je Varlaam. Stojí na skale oproti Veľkej Meterore. V polovici štrnásteho storočia sa na jednej zo skál usadil pustovník Varlaam, ktorý tu vybudoval tri kostoly, izbu a nádobu na vodu.

Strávil tu celý svoj život. Po jeho smrti zostala skala dlhé roky neobývaná. Až začiatkom 16. storočia sa tu usídlili bratia Nektarios a Theofanes z rodu Apsarades s cieľom vybudovať tu kláštor.

Kláštor St. Stephen zo šestnásteho storočia patrí k menším. Keďže sa rozkladá viac na pláni, ako na útese, dostanú sa doň aj tí menej mobilnejší. Nemusia stúpať po schodoch, stačí im prejsť cez malý most vedúci k vchodu. Kláštor počas druhej svetovej vojny zničili nacisti, ktorí si mysleli, že sa v ňom skrývali povstalci. Dnes ho spravujú mníšky.

Kláštor Svätej trojice, v ktorom sa nakrúcala bondovka Len pre tvoje oči, dokončili v roku 1475, kláštor St. Nicholas Anapafsas s nádhernými freskami vznikol v 14. storočí. Medzi kláštorom Varlaan a kláštorom Svätej trojice nájdete Roussanou, ženský kláštor v Meteorách. Patrí aj k najstarším kláštorom a dostanete sa doň len po moste nad priepasťou.

Papingo, zastavenie v čase

O skalnom mestečku Papingo sme pred našou balkánskou cestou nepočuli. Na zaujímavú zástavku v tesnej blízkosti albánskych hraníc nás upozornil kamarát. Esemeskou. On: Idete aj do Papinga? My: Čo to je? On: Google. Stačilo jedno kliknutie, aby sme vedeli, že toto miesto nemôžeme obísť. Nádherné skalné obydlia sú pohladením pre dušu a rajom pre fotografov.

Veľké Papingo Foto: Jana Kollárová, Pravda
Grécko, Meteora, Papingo, kláštory, domy, skaly Veľké Papingo

Do Papinga sa dá dostať zo šesťdesiatkilo­metrovej vzdialenej Ioanniny. Tvoria ho dve dediny zaseknuté v národnom parku Vikos-Aoos. Jediná, kľukatiaca sa prístupová cesta nás najprv zavedie do Veľkého (Megalo) Papinga, postaveného v nadmorskej výške 980 metrov.

Miestny krčmár Petros nám hneď ponúka ubytovanie v jednom z kamenných domov s prísľubom skvelých raňajok, ktoré nám pripraví jeho manželka. Objednávame si u neho pivo a ouzo. Domáci ma presviedča, že ouzo je chémia a ponúka mi slivovicu.

Len čo sa ubytujeme, vydávame sa do Malého (Mikro) Papinga, vzdialeného tri kilometre. Svojou kúzelnosťou sa vyrovná svojmu väčšiemu bratovi. Pri schádzaní z Malého Papinga narazíme na Rogovo Ovires, nádherne tvarované vápencové skaly a medzi nimi bazény s čistučkou vodou, v ktorých sa dá v lete aj kúpať. Vodu stekajúcu medzi skalami zadržiavajú kovové dvere v priepustiach. A hoci pri našej návšteve boli otvorené, jazierka stáli za pohľad, aj fotografie.

Všetko je relatívne

Skalné príbytky začali budovať v sedemnástom storočí dedinčania, ktorí chodili predávať tovar na územie dnešného Rumunska, Srbska a dokonca aj Ameriky. Po návrate domov si stavali elegantné domy. Začiatkom dvadsiateho storočia malo Papingo takmer 800 obyvateľov, dvanásť kostolov, dve základné školy, dve dievčenské a jednu chlapčenskú strednú školu.

Rogovos Ovires, prírodné bazény Foto: Jana Kollárová, Pravda
Grécko, Meteora, Papingo, kláštory, domy, skaly Rogovos Ovires, prírodné bazény

Zastavenie v čase ponúka každé jedno ubytovanie v tradičnom skalnom príbytku. Kozuby, drevené trámy a dvory dláždené skalami s nádherným výhľadom na horu Astraka, vysokú 2 436 metrov.

Turisti toto miesto neobchádzajú ani v zime, milovníci adrenalínu si prídu na svoje pri raftingu v najväčšom gréckom kaňone Vikos Gorge. Hoci v dedine nájdete viac turistov než domácich, prechádzky po uličkách dláždených kameňom, medzi kostolmi, zvonicou, tavernami a nádhernými platanmi sa nevieme nasýtiť.

Sadáme si do tieňa viniča a spovedáme mladého čašníka. Odpovedá lámanou angličtinou a naša zvedavosť mu orosí čelo. Pozornosť zbystríme, keď na otázku, koľko je obyvateľov v Papingu, odpovie štyridsať a rovnakú číslovku použije aj pri počte turistov.

Priateľ google však tvrdí čosi iné – Veľké Papingo má približne sto obyvateľov, Malé tridsať. Niečo tu nehrá… ale veď to nie je dôležité. V objatí rozprávkového skalného mestečka je aj rok 2016 relatívny po­jem.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #kláštor