„Beltehem má výšku štyri metre, šírku päť metrov a hĺbku štyri metre. Môžem povedať, že ide o jeden z najväčších betlehemov, aký sme mali a okrem toho aj jeden z najkrajších,“ povedal chatár, horský nosič a pedagóg Peter Petras. Pozrieť si ho budú môcť ľudia aj počas tradičného spoločenského podujatia pri chate s názvom Trojkráľové poludnie v piatok 6. januára.
„Tento rok prišiel sneh práve vtedy, keď sme ho najviac potrebovali. Korpus betlehema sme nahadzovali asi tri týždne, potom prišiel odmäk a znova primrzlo, teda klenba nám dobre zatvrdla,“ zhodnotil priebeh prác Petras.
Súčasťou betlehemu je už tradične svätá rodina. „Jedna pani mi povedala, že svätý Jozef sa podobá na mňa, povedal som jej, že nie, pretože má bradu a ja ju nemám. Pripomína mi skôr jedného bezdomovca, ktorého denne stretávam, keď idem do obchodu a vždy mu prihodím nejaký peniaz, trošku ho obdarujem. Práve na neho sa mi podobá, kto vie, možno pri tvorbe svätého Jozefa sa mi zjavila v hlave jeho osoba. No a Ježiška som vytváral podľa môjho vnuka, podobá sa na neho,“ prezradil Petras.
Súčasťou programu pripraveného na 6. januára, ktorý sa začne o 12:00, bude aj vystúpenie folklórneho súboru z Lendaku. Ten predvedie zvyky spojené so sviatkom Troch kráľov. „Pôjde podľa mňa o veľmi pekný a vydarený program,“ skonštatoval chatár, podľa ktorého sa ku chate oplatí prísť aj pre krásny pohľad na Tatry.
„Upozorňujem však vopred, že na mieste nemôžeme upravovať akustiku, teda inštalovať zosilňovače, pretože v najvyššom stupni ochrany, v akom sa nachádzame, to nie je možné,“ dodal.
Petras sa nechal inšpirovať pri organizovaní Trojkráľového poludnia ľudovými zvykmi z Lendaku, spojenými s narodením Ježiša. Každoročné podujatie je podľa jeho slov skôr ľudovou tradíciou, než náboženskou, sväté omše sa tam preto nekonajú.
Najstaršiu chatu vo Vysokých Tatrách postavil v roku 1863 Ján Juraj Rainer. Po postavení chaty Kamzík v roku 1884 zanikla, obnoviť sa ju podarilo až v roku 1998. Odvtedy slúži verejnosti. Jej chatárom je v súčasnosti Peter Petras mladší.