Garbiareň s rozlohou štyri hektáre je situovaná v medine (starej časti mesta), ktorá je zaradená na zoznam pamiatok UNESCO. Leží medzi schátranými domami s terasami ovenčenými televíznymi anténami. Má 1 200 nádrží a je rozdelená na štyri časti.
Napriek problémom je pýchou Fezu, mesta založeného dynastiou Idrísovcov, v ktorom je najstaršia islamská univerzita v arabskom moslimskom svete.
Garbiareň, nad ktorou sa stále vznáša pach kože a dá sa prebiť len vôňou čerstvej mäty pod nosom, je nerozlučne spätá s touto slávnou minulosťou a značne prispieva k turistickej príťažlivosti mesta. „Vo Feze nie je jediný turista, ktorý by vo svojom programe nemal návštevu naše garbiarne,“ vyhlásil hrdo 45-ročný robotník Abdas Salám, s oboma nohami ponorenými v nádrži uprostred desiatok ovčích koží.
Múry a nádrže sa zrútia, varuje šéf garbiarne
Šéf garbiarne však prísne preruší náš rozhovor a ide priamo na vec. „História tejto starobylej garbiarne je bohatá, ale problémy, ktoré má už roky, sú veľmi závažné až neriešiteľné pre tvrdohlavosť úradov,“ zdôrazňuje Abdal Halím, ktorý vyzval šéfa marockej vlády Abdalláha bin Kiráního, aby tradičnú garbiareň zachránil.
„Múry a nádrže sa čoskoro zrútia, pretože sa neudržiavajú. Robotníci sú málo platení, nemajú zdravotné ani sociálne poistenie, ani nárok na nemocenskú,“ vysvetľuje.
Foto: Pravda.sk, Alena Potocká
Zamestnanci garbiarne podľa neho tiež trpia chronickými chorobami, pretože sú pri spracovaní kože neustále v styku s veľkým množstvom chemických produktov: vápnom, výťažkami z kôry mimózy, farbivami.
„V Maroku sú moderné podniky, ktoré kožu spracovávajú, ale tá naša je historická, tradičná, najstaršia na svete,“ hovorí Núraddín Chúrí, pričom v jeho rodine toto remeslo prechádza z otca na syna.
Pracovníci sa sťažujú na monopol
Pripomína tiež svoje finančné problémy. „Moja denná mzda je 80 dirhamov (zhruba 7 eur), ale niekedy sa domov vraciam s prázdnou kapsou. Tento rok zažíva naša výroba krízu, výrobky z kože sa nepredávajú tak ako v minulosti,“ hovorí. Ďalší robotník Muhammad zase pranieruje monopol v obchode s kôrou mimózy, ktorá sa tu používa pre spracovanie kože.
„Trh s kôrou mimózy majú v Maroku v rukách traja podnikatelia. Stanovujú si cenu podľa toho, ako sa im páči, štyridsaťkilogramové vrece sa teraz predáva za 80 dirhamov,“ sťažuje sa.
Foto: Pravda.sk, Alena Potocká
„Vláda počuje toto volanie o pomoc,“ vyhlásil minister umeleckých remesiel Abdas Samád Kajjúm. Uvádza, že na regionálny plán pomoci pre garbiareň vo Feze je vyčlenených v prepočte takmer štyri milióny eur. „Chceme tento klenot zachovať, zlepšiť jeho úroveň a zaistiť lepšiu hygienu a bezpečnosť,“ uisťuje.
Maroko je stáročia preslávené svojimi skúsenosťami a umením v spracovaní kože. Tento priemysel zahŕňa rôzne sektory, ako sú garbiareň či výroba marokénu, čiernohnedej kože často zdobenej tlačeným dekórom, pomenovaného podľa tejto krajiny, kožených odevov a obuvi. Podľa oficiálnych štatistík v ňom pracuje sedem percent aktívneho obyvateľstva a zo 4,5 percentami sa podieľa na priemyselnom exporte kráľovstva.