Jurkovičov sirotinec stavali Modrania z peňazí zozbieraných z celého Slovenska a dnes už storočná budova potrebuje obnovu. Stále je to krásny priestor, to uvidíte, ak prídete 21. septembra do Modry. Spoznáte rukopis veľkého slovenského architekta aj osudy chovancov prvého slovenského evanjelického sirotinca a jeho patrónov. A keď sa ponúknete „obedom zo sirotinca“ podľa dobového menu, môžete podporiť jeho záchranu. Program, ktorý nájdete na stránkach Sirotinec.sk, trvá od pol desiatej ráno do večera do desiatej.
Od pol desiatej sa v hoteli Majolika, z ktorého okien je výhľad priamo na starý sirotinec, začne odborná konferencia za účasti významných architektov, prístupná aj pre verejnosť. V tom istom čase sa otvorí aj samotný sirotinec na Vajanského ulici. Návštevníci si budú môcť pozrieť výstavu venovanú patrónom sirotinca evanjelickým farárom Zochovcom, architektovi Jurkovičovi a histórii sirotinca a môžu sa pýtať na to, čo ich zaujíma. Na prechádzke s architektom môžete spoznať aj ďalšie Jurkovičove diela v Modre alebo sa zabavíte pri dobrej hudbe v areáli sirotinca, kde je pripravený aj detský program.
Opustené deti nikdy nemajú ľahký osud, ale koncom 19. storočia slovenské siroty a deti z biednych rodín nemohli ostať ani vo svojej vlasti, prevážali ich na Dolnú zem. Za myšlienkou zriadiť sirotinec stojí modranský evanjelický farár Pavol Zoch. Milodary vyberal doslova do klobúka. Sirotinec podľa Jurkovičovho projektu od roku 1913 do roku 1951 poskytol domov tisícke detí, medzi ktorými vyrástli aj spisovatelia Ján Smrek a Daniel Okáli, za jeho múrmi sa skrývalo vyše tridsať židovských detí, ktoré sa tak zachránili pred vojnou.
„Všetka naša práca bude daromná, ak sa nepostaráme, že by budúca generácia bola vychovávaná tak, aby bola schopná tých najšľachetnejších činov pre seba a pre celú spoločnosť," povedal zhruba pred sto rokmi evanjelický farár Samuel Zoch, patrón sirotinca. Členovia občianskeho združenia Modranská beseda si jeho slová vzali za svoje, zbierajú príbehy ľudí, ktorí tu nechali svoju stopu a založili verejnú zbierku.
„Sirotinec vznikol z darov od ľudí, v roku 1938 sa rozšíril tiež vďaka verejnej zbierke, teraz v tom pokračujeme. A tiež si aspoň trocha uctíme jedného z najvýznamnejších slovenských architektov,“ hovorí Ján Zigo, predseda Modranskej besedy. Združenie chce spolu s vlastníkom budovy evanjelickým cirkevným zborom v Modre dosiahnuť, aby bol sirotinec národnou kultúrnou pamiatkou a vrátiť doň život.
Podľa plánu má vzniknúť komunitné centrum, priestor pre stretávanie sa mládeže, knižnica so zbierkou venovanou Zochovcom a Jurkovičovi. Spoločenská miestnosť je ako stvorená na slávnostné obrady a podkrovie by sa hodilo pre umelcov. Modranskej besede sa podarilo získať grant Nadácie VÚB a tak sa každý, aj malý, finančný dar na záchranu sirotinca znásobí. Prispieť sa dá osobne 21. septembra a cez sirotinec.sk do konca októbra.