Sklenená pyramída na vnútornom nádvorí Louvru, ktorá bola slávnostne otvorená 29. marca 1989, slúži už štvrť storočia ako hlavný vchod do tohto najznámejšieho parížskeho múzea umenia. Práve ňou vstupujú návštevníci dnu, aby obdivovali mnohé diela svetoznámych umelcov. Pod pyramídou sa nachádza podzemné „nádvorie“, ktoré spája štyri lode múzea.
Odvážny projekt amerického architekta Ieoha Minga Peie presadil v roku 1983 vtedajší francúzsky prezident François Mitterrand. S návrhom spočiatku nesúhlasilo až 70 percent Francúzov, ktorým sa nepáčila kombinácia modernej architektúry s historickým nádvorím paláca. Dnes však patrí pyramída k dominantám francúzskej metropoly. Jej sprístupnením skončila prvá etapa projektu, ktorého cieľom bolo Louvre rozšíriť a zmodernizovať a urobiť z neho najväčšie múzeum na svete.
Zhruba 21 metrov vysoká a pri základni 33 metrov široká stavba zo skla a ocele je vlastne strechou obrovských podzemných priestorov, kde sú sústredené najrôznejšie služby pre návštevníkov. Tak ako mnohým iným parížskym miestam, ani jej sa nevyhli legendy a rôzne konšpiračné teórie a táto stavba sa objavila aj v svetoznámom románe Dana Browna DaVinciho kód. Pyramída má vraj byť zostavená zo 666 tabuliek skla, pričom toto číslo sa spája s diablom. Prvé informácie o ich počte naozaj uvádzali toto číslo, pri nasledujúcich prepočítavaniach sa vždy bol ich počet rozdielny. Výstavba pyramídy – v tom čase údajne barokovej, bola veaj navrhnutá k oslavám storočnice Veľkej francúzskej revolúcie. V tom čase sa však stavba nezrealizovala, pyramída si na svoj čas musela počkať ešte ďalších 100 rokov.