Do Paríža sa zamilovala oveľa skôr, než ho vôbec navštívila. Spoznávala ho z fotografií, kníh či článkov. Ale pocitu, keď ho prvý raz uvidela „naživo“, sa vyrovnalo máločo. Cestovateľka Ľubica Šedivá v ňom našla lásku na celý život. A rozhodla sa s ňou podeliť. V týchto dňoch jej vychádza netradičný sprievodca Parížom.
„Prvý raz som sa vybrala do Paríža autobusovým zájazdom. Bolo to tri roky po revolúcii, ale ten pocit, keď som vystúpila na Place de la Concorde a predo mnou za ukázal začiatok Champs-Elysees aj Eiffelova veža, bol mojím splneným snom,“ hovorí. Útrpná cesta autobusom stála za to a od toho momentu sa do Paríža vracia so železnou pravidelnosťou celé dve desaťročia. „V posledných rokoch aj päť až šesťkrát za rok. Ale stále je v Paríži čo objavovať,“ tvrdí.
O Francúzoch sa hovorí, že na cudzincov sa občas pozerajú „cez prsty“. Ako to vníma ona? „Mne sa to nestalo. Ani keď som v Paríži študovala, ani počas výletov. V škole som nikdy nemala problém s faktom, že som cudzinka, profesori sa ku mne chovali úžasne,“ spomína a pokračuje: "Vždy je to o komunikácii aj o signáloch, ktoré ľuďom vysielate. Netreba sa báť prehovoriť s neznámymi, len tak spoznáte skutočne Francúzov.
Foto: Branislav Móric
Nemám problém sa zoznamovať s ľuďmi, porozprávať sa. A pár razy sa mi stalo, že som dostala pozvanie aj na večeru v rodinnom kruhu. A práve takto sa mi podarilo spoznať mentalitu Francúzov a ich zvyky."
Zaujímavosťou je, že hoci Ľubica Šedivá precestovala kus sveta, podľa mapy sa orientovať nevie. A so smiechom priznáva, že sa jej to zatiaľ nepodarilo ani v Paríži. „Najlepší spôsob na prepravu Parížom je pešia chôdza. Sama som ho práve takto spoznala. Chodím intuitívne, pýtam sa. Niekedy odbočím zle a práve tam natrafím na miesto, ktoré ma niečím očarí. Nie je to ani tak o odvahe, ale o túžbe spoznávať,“ priznáva a dodáva: „Podobné zážitky mám aj z parížskeho metra. Stačí, aby ste si splietli východy a už ste na celkom inom mieste, než kam ste chceli ísť. Ale práve v tomto objavovaní vidím čaro cestovania.“
Keďže Paríž pozná dokonale, jej priatelia ju z času na čas požiadajú, aby im robila sprievodkyňu. A ktoré miesto nikdy nevynechá? „Najskôr sa snažím zistiť, prečo sa vybrali do Paríža a aké sú ich záujmy. Ale ak by som im mala ukázať len jedno miesto, bol by to Montmartre. Dodnes si uchoval dedinskú tvár a je výnimočný tým, že sa spája s množstvom umelcov. Pre mňa je miestom slobody, bohémskeho života a umenia. Keď čítam knihy, v ktorých sa spomenie Montmartre, predstavím si, kde sa ich dej odohráva a hneď ma to tam opäť ťahá. Vo mne samej je kus bohéma.“
Paríž je rajom pre gurmánov. Každý si tu nájde bistro či reštauráciu, v ktorej sa dá skvelo najesť a nemusí pritom „zaplakať“ ani jeho kreditka. Aké chute si spája cestovateľka s týmto mestom? "Pre mňa je to určite ružové víno, ktoré si môžem dať aj ráno o desiatej a samozrejme francúzske syry. Ale naozaj nikdy nevynechám ani klasiku, cibuľovú polievku či šalát s foie gras. A celkom výnimočným je pre mňa koláč s názvom flan, ide o piškótové cesto s vrstvou pudingu.
Hoci každá štvrť má svoje skvelé reštaurácie, neopakovateľné chute ponúka Le Marais, okolie kostola La Madeleine či katedrály Notre Dame. „V blízkosti Palais Royal sú zasa najlepšie ázijské reštaurácie, kto je milovníkom japonskej kuchyne, príde si na svoje.“
Foto: Branislav Móric
V každej lepšej reštaurácii pritom nájdete brožúrku o vynikajúcich parížskych reštauráciách, z ktorých si môžete vybrať podľa svojich preferencií. „Paríž pre gurmánov sa dá objavovať aj s menšou hotovosťou, nemyslím si, že vždy len reštaurácia s michelinskou hviezdou je práve tá, ktorá dokáže dokonale uspokojiť vaše predstavy. Dobre najesť sa dá aj v príjemnom, hoci zastrčenom bistre.“ Keďže ona sama sa za gurmánku považuje, vo svojom sprievodcovi odporúčala zaujímavé reštaurácie, ktoré navštívila a naozaj stoja za to.
A keďže láska Ľubice Šedivej sa z Paríža preniesla aj ďalej, už teraz nosí v hlave svoj ďalší francúzsky sen. „Rada by som napísala knihu o prekrásnom juhu krajiny, o Provensálsku.“