Soľ z oblasti jazera Dürrnberg má na svedomí veľký hospodársky rozmach Salzburgu, Soľného hradu. Po rieke Salzach – Soľnej rieke – sa v minulosti v lodiach podobným benátskym gondolám prevážala soľ. Hore prúdom rieky ťahali lode na priľahlom brehu statné býky. Soľ zabezpečila bohatstvo a blahobyt celému salzburskému arcibiskupstvu. V stredoveku bola vyvažovaná zlatom, pretože jedine vďaka nej sa mohli potraviny konzervovať. Príjmy z nej umožnili zemepánom povolať najlepších architektov a zveriť im do rúk stavbu cirkevných a svetských stavieb.
Keďže architekti boli po silným vplyvom talianskeho baroka, Salzburg získal nezameniteľný taliansky šarm aj prezývku Rím severu. Staré mesto je zmesou vysokých meštianskych domov, úzkych uličiek a námestí, po ktorých sa dá donekonečna túlať. Pri prechádzkach určite narazíte na Mozartplatz a sochu Amadea, najobľúbenejšieho salzburského rodáka. Nestihli ste adventné trhy a prišli ste do Salzburgu až na jar? Žiaden problém. V dláždenej uličke Judengasse si môžete po celý rok kúpiť vianočné gule či veľkonočné kraslice. Sprevádzať vás budú aj obchody s dirndlom, tradičným ženským krojom, a odevy z lodénu, z hustej plstenej vlny.
Dobrá adresa
Najvyhľadávanejším a najfotografovanejším objektom Salzburgu je žltý dom v Obilnej ulici číslo 9 (Getreidegasse), v ktorom prišiel na svet Wolfang Amadeus Mozart. Geniálny hudobník sa narodil 27. januára 1756 a prežil tu dve tretiny svojho, žiaľ, krátkeho života. Jeho rodina bývala v malom trojizbovom byte na treťom poschodí. Zo siedmich detí prežili len dve, on a jeho staršia sestra Nanerl.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Ak navštívite Salzburg počas víkendu, v dóme, kde Mozart hrával s otcom na organe, máte voľný vstup na organové koncerty. V prekrásnej ranobarokovej katedrále sa ženil Mozartov otec Leopold a tu krstili aj malého Wolfiho. Budúci hudobný génius je zapísaný ako Johannes Christosomus Wolfgangus Theophilius Mozart. Latinský prepis gréckeho Theophilius je Amadeo.
Mozart sa však sám nikdy Amadeom nenazýval. Toto meno sa začalo vo veľkom používať až po jeho smrti. Mesto genialitu hudobníka ocenilo a takmer všetko sa krúti okolo Mozarta. Getreidegasee však nie je len rodiskom Mozarta, ale aj sídlom mnohých obchodíkov. Fasády domov zdobia historické cechové erby, tak ako v stredoveku, keď ľudia nevedeli čítať. Ak chcú mať obchodníci svoju prevádzku na tejto skvelej adrese, dodnes musia zachovať existujúci ráz uličky a nad svoj obchod umiestniť erb.
Boj o značku: Mozart
Keď v roku 1842 slávnostne odhalili Mozartovu sochu na rovnomennom námestí v srdci starého mesta, začala sa éra velebenia skladateľa a propagácia jeho mena ako obchodnej značky. Desaťročia predtým, než cukrársky majster Paul Fürst vytvoril prvé sladké pokušenie, ktoré sa preslávilo ako Mozartova guľa, sa v Salzburgu predávali výrobky, ktoré niesli meno najslávnejšieho salzburského rodáka. V polovici 19. storočia vznikla čokoládová torta, v roku 1911 vytvorila firma Hladik Mozartov krém. Nebola to však žiadna kulinárska lahôdka, ale krém na topánky. Začiatkom dvadsiateho storočia sa v salzburskej cukrárni Schatz objavil čokoládový bonbón, ktorý dostal oficiálny názov Mozartova guľa.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Jedného sychravého rána v roku 1890 sa po noci plnej sladkých snov cukrársky majster Pavol Fürst pustil do tvorby pralinky, ktorá dobyla svet. Po mnohých experimentoch sa mu podarilo namiešať jedinečnú chuť, ktorej dal na počesť veľkého génia meno Mozartov bonbón. Sladké pokušenie neskôr premenoval na Mozartovu guľu. Po tom, čo opatrne odstránite obal, zahryznete sa do marcipánu z čerstvých pistáciových orieškov, ktoré tvoria jadro gule. Druhou vrstvou je jemnučký nugátový krém a poslednú tvorí tmavá čokoláda. V roku 1905 predstavil Paul Fürst svoje dielko na Svetovej výstave v Paríži a získal zlatú medailu.
Bola to výzva pre ďalších salzburských cukrárov, ktorí začala Mozartovu guľu kopírovať. Paul si totiž zabudol „ošetriť“ autorské práva, ochrannú značku na bonbón aj obal. Ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny sa začala rozvíjať priemyselná výroba Mozartových gúľ, ktorá po vojne dosiahla miliónový obrat.
Konkurenčný boj medzi salzburskými cukrármi vyústil do obrovského, vlečúceho sa sporu o autorské práva, ktoré nakoniec zostali tam, kde mali, v rodine Fürstovcov. Originálne salzburské Mozartove gule sa do dnešných dní vyrábajú len na jedinom mieste – v malej cukrárni na Brodgasse 13, vedľa Starého trhu (Alter Markt). Podľa pôvodného receptu, ručne a bez akýchkoľvek umelých prísad. Na rozdiel od červeno-zlatých, priemyselne vyrábaných Mozartových gúľ, tie originálne salzburské sú zabalené v striebornom staniole s modrou potlačou.
Utajené noky
"Každé námestie a každá ulica akoby boli predurčené na to, aby sa stali divadelným javiskom,” povedal Max Reinhardt, jeden zo zakladateľov slávneho operného a divadelného Salzburského festivalu, ktorý sa od roku 1920 usporadúva každoročne v lete. Rieka Salzach delí Salzburg na Staré mesto na ľavom brehu a Nové mesto, na nábreží ktorého môžete nájsť rodný dom najslávnejšieho dirigenta dvadsiateho storočia Herberta von Karajana.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Vo svojom rodnom meste založil Veľkonočný festival a taktiež hudobný festival Letnice. Zároveň bol tridsať rokov riaditeľom Salzburského festivalu. Dnes v Karajanovom rodnom dome na Hummelstrasse 1 sídli rakúska banka, vo vedľajšom hoteli Sacher si pochutnáte na typických Salzburger Nockerl (knedličkách).
Máloktorý dezert sa preslávil tak, ako salzburské noky. Ich pôvod je pritom zahalený rúškom tajomstva. Dodnes sa nevie, kto je ich autorom. Nenájdete ich ani v kuchárke z roku 1719 z pera známeho kuchára Conrada Haggera, pôsobiaceho na dvore kniežacích arcibiskupov. Nevytvoril ich ani Napoleon počas svojho pobytu v Salzburgu, ako s obľubou uvádzajú turistickí sprievodcovia.
V polovici 19. storočia sa recept na prípravu nokov konečne objavil aj v kuchárskych knihách – vďaka arcivojvodovi Johannovi, synovi cisára Leopoloda II., ktorý bol veľký gurmán. Keď si objednáte túto salzburskú dobrotu (brzdite, jedna porcia vystačí pre troch), na oválnej miske vám prinesú tri kopčeky vyšľahaných a zapečených vaječných bielkov. Spoločnosť im robí vanilkový krém a ovocie. Pripravte si však dávku trpezlivosti, lebo knedličky sa pripravujú vždy čerstvé.
Legenda Trappovcov
Viete, prečo prichádza do Salzburgu tristotisíc Američanov ročne? Nie je to Mozart ani hudobné slávnosti či barokové kostoly. Američanov v Salzburgu zaujíma jediné: muzikál Sound of Music, ovenčený piatimi Oscarmi, ktorý sa tu v roku 1965 nakrúcal. Snímka vznikla podľa skutočného príbehu. Hlavná postava, Maria (von Kutschera), sa narodila v roku 1905 a prísna výchova v náboženskom duchu v nej vyvolávala silné antipatie k cirkvi.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Po náhodnom stretnutí s kňazom mení svoj pohľad na svet a vstupuje do ženského kláštora Nonnberg, odkiaľ ju matka predstavená odosiela ako vychovávateľku do rodiny vdovca so siedmimi deťmi, kapitána Georga von Trappa. V roku 1927 sa zosobášili a v nasledujúcich rokoch sa im narodili ďalšie tri deti. Nadšená Maria rozvíjala hudobný talent všetkých detí, z ktorých zostavila spevácky zbor.
Keď však stáli pred rozhodnutím, či budú spievať Hitlerovi, alebo opustia krajinu, vybrali si druhú možnosť a utiekli so všetkými deťmi do Ameriky. Podnikavá Maria koncertovala s deťmi aj v Amerike a Kanade a jej príbeh sa v roku 1965 stal námetom filmového muzikálu Sound of Music, kde ju hrá Julie Andrewsová. Dnešní Američania sa vydávajú po stopách muzikálu na autentické miesta Salzburgu, kde sa nakrúcal.
Čarovný Mirabell
Kto dokáže oceniť kvalitné pivo a má rád rozmanitosť chutí jednotlivých druhov, ten sa bude v Salzburgu cítiť dobre. Veď aj Mozart si rád doprial čerstvo varené pivo. Pivovarníctvo má v tomto meste tradíciu, pivo sa tu varí už viac ako päťsto rokov. V meste a jeho okolí je desať pivovarov. Tradíciu založili salzburskí kniežací arcibiskupi, dnes na ňu úspešne nadväzujú moderní a kreatívni sládkovia. Základný princíp výroby sladu a piva zostáva rovnaký, zmenilo sa len technologické vybavenie, druhy sladov a piva. Všetky však spája kvalitná voda z hory Untersberg, z ktorej sa pivo varí.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Ak sa v Salzburgu ocitnete počas jarných alebo letných mesiacov, nenechajte si ujsť návštevu zámku Mirabell na pravom brehu rieky. Zámok s geometricky tvarovanými záhradami plnými kvetov, sôch a fontán dal v roku 1906 postaviť arcibiskup Dietrich von Raitenau pre dcéru židovského kupca Salome Alt. Hoci si chcel svoju milenku vziať za manželku, požehnanie z Ríma nedostal. Táto dáma mu s láskou, ktorá bola vrúcne opätovaná, povila pätnásť detí.
V muzikáli Sound of Music práve v zámku Mirabell Maria a jej deti tancovali okolo sochy Persea a spievali Doremi. V tesnej blízkosti mirabellských záhrad zahliadnete časť univerzity Mozarteum, v ktorej študujú hudbu mladí umelci zo všetkých končín sveta. Legenda hovorí, že v malom záhradnom domčeku na pôde univerzity Mozart napísal Čarovnú flautu. Tento altánok stál pôvodne v Prahe a do Salzburgu ho kompletne previezli. V zámku sa dnes žení a vydáva každý, kto sa cíti byť extra, vrátane bohatých Japoncov a Číňanov. Tí sa zapisujú do dlhých poradovníkov, lebo svadba v krásnom historickom Salzburgu je u Ázijcov veľkým hitom.
Hellbrunn: Zradné fontány
Po prechádzke starým mestom sa môžete ochladiť v areáli paláca Hellbrunn. Palác postavili v sedemnástom storočí ako lovecký zámoček a letnú rezidenciu arcibiskupa Markusa Sittika von Hohenems. Hoci vláda Sittika trvala len sedem rokov, zaslúžil sa o inštaláciu slávnych fontán. Zabával sa tým, že si pozýval do paláca hostí a večeral s nimi vonku pri kamennom stole, ktorý sa zachoval dodnes.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Do stoličiek, pod zadky velebných pánov, dal inštalovať malý vodomet, ktorý v nestráženú chvíľu pustil a hosťom tak pripravil mokré prekvapenie. V areáli paláca je voda na každom kroku. Nájdete tu obrovské mechanické divadlo s pohyblivými postavami, poháňanými hydraulikou, množstvo kúzelných jaskýň, inšpirovaných mytológiou, ktoré skrývajú nečakané tryskajúce prekvapenia. Skryte fotoaparáty a rozprestrite dáždniky!
