Obec, ktorá leží neďaleko Burgosu v severnom Španielsku sa vrátila k svojmu pôvodnému doplnku názvu Mota de Judíos (Židovský vrch). Tak sa aj dedina pravdepodobne v skutočnosti pôvodne nazývala, kým sa jej meno v pohnutých časoch neskomolilo.
Obec vznikla vraj v roku 1035, keď sa skupina Židov na spomínaný vršok uchýlila po tom, ako ich vyhnali zo svojich domovov z iných častí krajiny a okradli o majetok.
Po roku 1492 časť z nich opäť musela odísť, keď kráľ Ferdinand II. Aragónsky a kráľovná Isabela Kastílska nariadili vyhnať všetkých Židov, ktorí odmietli konvertovať na katolicizmus.
S názvom „zabíjanie Židov“ je spojené v severošpanielskom Leóne aj popíjanie vínneho punču podobného sangrii pred Veľkou nocou. „Zabíjať Židov“ (matar judíos), teda popíjať, malo byť zrejme symbolickou pomstou za ukrižovanie Ježiša.
Pred rokom 1492 žilo podľa historikov v Španielsku okolo 200 000 Židov. Kto sa odmietol stať kresťanom a zároveň opustiť krajinu, toho vraj popravili alebo upálili.
Aby španielska vláda a parlament zmyli túto „historickú chybu“, presadili zákon uľahčujúci udelenie občianstva potomkom španielskych, teda sefardských Židov.