Historické slávnosti sú viacdňovým predstavením, keď každý deň zachytáva inú etapu života otroka na jeho ceste ku slobode. Najskôr priviedli zajatých otrokov pred rímskeho generála Maximiana. Na aréne pred jeho lóžou boli vystavení týraniu a mučeniu, aby preukázali svoju fyzickú odolnosť. Generál chce z týchto otrokov postupne vycvičiť gladiátorov, ktorých by potom predal do rímskeho Kolosea ako cennú trofej zo svojho putovania po severských krajinách. A tak sa gladiátori púšťajú do nemilosrdných súbojov na život a na smrť.
„Je to cesta otroka cez výcvik v gladiátorskej škole k sláve bojovníka a získaniu slobody. V piatok dej vyvrcholí tým, že gladiátor získa slobodu a z otroka sa stane slobodný občan Ríma," hovorí o námete historických hier Michal Kňažek, šéf skupiny historického šermu Wagus, ktorá ich organizuje už desiaty rok.
Hlavný dej sa odohráva na improvizovanom kolbisku na Mierovom námestí. Kolbisko je ohradené a vysypané pieskom. V rohu sa týči veľký kus skaly, do ktorého rímsky pisár vytesáva nápis, ktorý má na tisícročia zvečniť pobyt vojsk na tomto území, ďaleko za hranicami Rímskej ríše.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
„Mala by to byť kópia nápisu, ktorý je vytesaný na hradnej skale. Pred 19 storočiami sa tadiaľto prechádzali Rimania, zanechali tu stopu a my tú stopu pripomíname," dodal Michal Kňažek.
Námet historických slávností vychádza z reálnych dejinných udalostí. V roku 179 táborilo pri osade Laugaricio (dnešnom Trenčíne) 855 vojakov II. légie a velil im slávny rímsky vojvodca Marcus Valerius Maximianus. Pamiatkou na ich pobyt je nápis vytesaný do skaly, ktorý je dnes viditeľný len z priestorov hotela Elizabeth.
Trenčianska radnica považuje historické slávnosti za jedno najdôležitejších kultúrnych podujatí v meste. V tomto roku organizátori slávností dostali z mestskej pokladne príspevok vo výške 12 000 eur.
„Pretože sa na námestí nedá vyberať vstupné, chápeme, že je potrebné prispieť na túto atrakciu, ktorá je pre Trenčín veľmi dôležitá," povedala Eva Mišovičová z Mestského úradu v Trenčíne.
Návrat do minulosti sa bude odohrávať aj v sobotu, dejiskom bude Trenčiansky hrad. Hradné slávnosti boli v predchádzajúcich rokoch dvojdňovou záležitosťou, odohrávali sa v sobotu a nedeľu, po skončení Historických slávností v meste. Tento rok sú pripravené len na sobotu, program však bude trvať nepretržite od pol desiatej dopoludnia do desiatej večer.
„Hradné slávnosti sú jeden deň namiesto dvoch, pretože sme sa návštevníkovi snažili poskytnúť čo najintenzívnejší zážitok z programu. Zámerom je, aby bol program od rána do večera, aby sa nestalo, že tam prídu návštevníci poobede a uvidia tam len stánkárov, ako si balia veci," povedal Peter Martinisko, riaditeľ Trenčianskeho múzea.
Trenčianske múzeum, ktoré spravuje hrad, chce túto národnú kultúrnu pamiatku otvoriť aj pre ostatné šermiarske a divadelné skupiny, aby tu mohli vystupovať počas celého roka. Podľa Petra Martiniska by sa takéto aktivity nemali koncentrovať len na jeden deň počas leta, ale každý víkend by tu mal návštevníkov čakať zaujímavý program.