Po desaťročiach necitlivého prestavovania sa týmto architektonickým perlám vracia pôvodný lesk – štyri z nich otvorili verejnosti. Do Brna si teda možno urobiť výlet len kvôli prehliadke zaujímavých víl. Okrem najznámejšej vily Tugendhat je v meste viac významných stavieb so zaujímavým osudom rodín, ktoré ich postavili a obývali. Tentoraz priblížime dve z týchto víl, ktoré projektovali architekti narodení na Slovensku.
Jurkovič na svahu Svratky
Slovákom je vari najbližšia vila rodáka z Turej Lúky pri Myjave, architekta Dušana Jurkoviča. Od roku 1889 pôsobil na Morave, kde dodnes turisti obdivujú jeho secesné stavby s folklórnymi inšpiráciami. Pred rokom 1906 zakúpil lesný svah nad riekou Svratka vo vtedy ešte prímestskej obci Žabovřesky. Za niekoľko mesiacov tam postavil honosný dom – použil síce tradičnú hrazdenú konštrukciu, no s moderným stavebným materiálom. Novým výrazovým prvkom bol arkádový vstup s terasou z hrubého kameňa. Hmota vily je členitá, s arkiermi a so strechovými štítmi, ktoré dal Jurkovič vyzdobiť ornamentmi s ľudovými motívmi. Interiér zjednocuje centrálna schodisková hala, ktorá spája všetky priestory. S manželkou Boženou a troma synmi tu býval Jurkovič až do roku 1919, keď sa vrátil na Slovensko. V Bratislave na Lermontovovej ulici si postavil nielen vlastný dom, ale ešte aj ďalšie štyri. Žiaľ, dnes sa do nich nedá dostať, vlastnia ich súkromníci.
Národný umelec Dušan Jurkovič zomrel 21. decembra 1947. Nedožil sa teda toho, ako sa štvrť, kde vila stála, rozrástla a v 50. rokoch úrady označili Jurkovičovu stavbu za nadrozmernú. Jej majitelia museli prijať do podnájmu ďalšie dve rodiny. Suterén dala Civilná obrana prebudovať na atómový kryt. V roku 2006 český štát dom odkúpil a s prispením Nórskych fondov sa uskutočnila v rokoch 2009 až 2010 generálna obnova. V apríli 2011 vilu aj s expozíciou Jurkovičovej tvorby sprístupnili verejnosti.
V Brne staval aj Ernst Wiesner
V Malackách sa rodine Alfreda Wiesnera, židovského obchodníka s papiernickým a kancelárskym tovarom, narodil syn Ernst. Keď mal desať rokov, rodina sa presťahovala do Brna. Čakal ich ťažký osud. Najstarší syn zahynul na bojisku prvej svetovej vojne, matka zomrela na tuberkulózu, otca a zvyšných troch súrodencov povraždili nacisti v koncentračných táboroch. Ernst sa zachránil tým, že roku 1938 emigroval do Veľkej Británie. To už bol známy architekt. Dovtedy navrhol a realizoval desiatky budov aj fabriku v Bratislave.
Foto: Martin Krno, Pravda
V roku 1927 si uňho objednal stavbu reprezentačného sídla textilný továrnik Alfred Stiassni. Výmera pozemku presahovala 32-tisíc štvorcových metrov, nechýbal ani bazén, tenisový kurt, stajňa pre štyri kone, veľká telocvičňa a v kúpeľni manželov rebrina. O skleník a rozsiahlu záhradu sa staralo štrnásť záhradníkov.
Domáca pani maľovala
Exteriér hlavnej budovy zodpovedal Wiesnerovým predstavám o ideálnej rodinnej stavbe. Bola strohá až puristická, strecha plochá, veľké terasy, rovné fasády okrášlené iba okennými a vstupnými šambránami (kamenné obruby okien). Človek, ktorý očakáva jednoduchosť aj v interiéri, zažije šok. Tam už vládol vkus domácej pani Hermíny, ktorá bola ako dcéra uhľobaróna zo severných Čiech naučená na „zámocký“ štýl. Avantgardnému architektovi museli stávať vlasy dupkom.
Vstupnú halu na prízemí zdobí masívne drevené schodište, tmavý renesančný a barokový nábytok, či už pravý, alebo cenné imitácie. Noblesné salóny s kópiami obrazov flámskych maliarov, bronzové lustre, veľké pľuvadlo zo 16. storočia dovozené z Talianska a kozuby z ónyxu (pravda, za mriežkou sa schováva radiátor). Na poschodí nájdete trojpriestorové apartmány, zložené zo šatníka, z kúpeľne a zo spálne, pre zmenu s empírovým nábytkom.
Časť vily určená pre rodinu majiteľa je dôrazne oddelená od tej pre služobníctvo. Priamo v centrálnej budove bývalo desať zamestnancov, ďalšie tucty v priľahlých šiestich objektoch alebo dochádzali z mesta. Prekvapujú kovové žrde všade na voľných stenách. Sprievodca nám podáva dobové fotografie. Pani Hermína maľovala. Ktovie, či dokonale, ale určite veľa. A svoje dielka spolu s fotografiami a najnovšími vzormi látok z manželových fabrík vešala na tieto tyče, aby ich častí hostia mohli obdivovať ako v galérii…
Spal tam aj Chruščov a Bill Gates
V druhej polovici 30. rokov rodina Stiassných emigrovala pred Hitlerom cez Brazíliu do USA. Wehrmacht ich vilu zabral už 17. marca 1939. Zriadili tu kasíno a ubytovňu pre dôstojníkov. Keď 26. apríla 1945 oslobodili Brno jednotky 2.¤ukrajinského frontu maršala Rodiona Malinovského, červenoarmejci „navštívili“ aj toto miesto. Asi ho až tak dramaticky nezničili, ako sa tvrdí, lebo 12. až 16. mája tu ubytovali prezidenta Edvarda Beneša s manželkou Hanou na ich triumfálnej ceste z Košíc do Prahy. Odvtedy budove prischol názov „vládna vila“. Po vojne sa tu vystriedalo viacero významných nocľažníkov – Nikita Chruščov, Fidel Castro, Lubomír Štrougal. Po novembri 1989 tu otvorili štvorhviezdičkový hotel, v ktorom sa ubytovali napríklad tenistky Arantxa Sánchezová a Monika Selešová, starosta New Yorku Rudy Giuliani, slávny Bill Gates či prezident Václav Klaus s manželkou Líviou.
Foto: Wikimedia
Ernst Wiesner cez vojnu spolupracoval s Benešovou exilovou vládou v Londýne, potom prednášal v Liverpoole architektúru, naprojektoval tam viacero verejných budov a 15. júla 1971 zomrel. Manželia Stiassní svoj posledný domov našli v Kalifornii v Beverly Hills. Dcéra Susanne Martinová síce podala žiadosť o reštitúciu, ale pre komplikácie pri určení súdobého vlastníka nehnuteľnosti sa celá záležitosť tak pretiahla, že sa jediná dedička o vilu prestala zaujímať a v roku 2005 naposledy vydýchla.
Zaviedli sme vás do dvoch víl v Brne, ale je ich tam oveľa viac. Výlet za zaujímavou architektúrou do tohto blízkeho mesta sa oplatí.